Koho nápad bol trvalý pobyt ako podmienka pre rezidentskú kartu?
Jedným z najväčších problémov, ktoré v súvislosti s novým parkovacím systémom obyvatelia mesta pociťujú, je definícia rezidenta. Rezidentská karta, bez ktorej sa od 1. júla nemá parkovať v nových zónach, je vyslovene viazaná na trvalý pobyt.
Ľudia bývajúci v zónach, ktorí majú trvalý pobyt v inej časti mesta, alebo nájomníci majú ťažko riešiteľný problém. Táto téma rezonovala aj v televíznej debate 30. júna v tv:naša.
Podľa slov výkonného riaditeľa EEI Jána Tomanoviča bola definícia rezidenta vo Všeobecne záväznom nariadení (VZN) mesta Košice výsledkom politického rozhodnutia zástupcov mesta, teda poslancov. Zaznela aj otázka, či by bol pre firmu EEI problém, ak by poslanci schválili viazanosť rezidentskej karty nie na trvalý pobyt, ale na byt (prípadne iný spôsob), aby sa k nej mohli dostať aj nájomníci. „Pokiaľ bude zachované preukázanie, že v zóne človek naozaj býva a používa auto na súkromné účely, bude to pre EEI v poriadku,“ vyhlásil Tomanovič.
Jedna veta
Keďže z odpovede Tomanoviča vyplynulo, že za aktuálnu definíciu rezidenta je zodpovedné mestské zastupiteľstvo, obrátili sme sa na mesto. Zaujímalo nás, prečo je medzi podmienkami na získanie rezidentskej karty trvalý pobyt, keď to EEI nevyžaduje. Pýtali sme sa aj na to, či mesto nebude vzhľadom na masívny odpor Košičanov iniciovať zmenu príslušného nariadenia.
Od hovorkyne mesta nám prišla odpoveď s jedinou vetou: „EEI ako prevádzkovateľ parkovacieho systému odporučilo v písomnom stanovisku zachovať definíciu rezidenta ako obyvateľa s trvalým pobytom z predošlého VZN č. 147, ktoré bolo schválené v roku 2014.“
V spomínanom VZN, ktoré určovalo spôsob parkovania v centrálnej mestskej zóne, je priamo uvedené, že rezidentom je osoba s trvalým pobytom v zóne plateného parkovania a má právo tam parkovať neobmedzene na rezidentských miestach. Na otázku, či mesto nebude iniciovať po masívnych protestoch zmeny vo VZN, sme sa odpovede nedočkali.
Foto: Veronika Janušková
Odporúčané články
Fluktuácia zamestnancov na Slovensku dosahuje v súčasnosti rekordné hodnoty, pričom priemerná ročná miera odchodov sa pohybuje medzi 14 až 16 %, zatiaľ čo za zdravú sa považuje 5 až 7 %. Podľa Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) za týmto trendom stojí kombinácia rýchlejšieho životného tempa, vyšších očakávaní od práce a lepšej dostupnosti pracovných príležitostí.
Na jeho vznik upozornila mestská časť (MČ) na sociálnej sieti s tým, že združenie má aj podporu vedenia MČ. „Cieľom bude budovať bezpečnejšie sídlisko a byť očami a ušami pre obe policajné zložky. Aby sa naše deti, naši seniori, ale aj všetci obyvatelia cítili bezpečnejšie a budovali si všetci väčšiu úctu k našej MČ a k sebe navzájom,“ uviedla mestská časť.