Slovensko stále zaostáva v dostupnosti inovatívnych liekov
V dostupnosti inovatívnych liekov sa Slovensko stále zaraďuje medzi najhoršie krajiny v regióne. Tento pretrvávajúci trend potvrdila Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) v tlačovej správe, v ktorej informovala o najnovšej slovenskej analýze o dostupnosti modernej liečby.
Analýza porovnávala situáciu v 38 európskych krajinách. Slovensko zaradila medzi najhoršie krajiny v Európe. Medzi najhoršími sa ocitá už dlhodobo. V okolitých krajinách sa situácia zlepšuje, na Slovensku sa však každým rokom zhoršuje. Sprístupnenie nových liekov slovenskému pacientovi trvá v priemere až 564 dní od ich registrácie, pričom napríklad v Nemecku je to iba 133 dní.
AIFP upozorňuje, že špecifická situácia je v onkológii, keďže na Slovensku je hradených iba 32 percent z liekov registrovaných Európskou liekovou agentúrou po roku 2011. „Stále sme tak na chvoste Európy a sme na tom dlhodobo najhoršie aj v porovnaní so susednými a balkánskymi krajinami,” zhodnotila výkonná riaditeľka AIFP Iveta Pálešová.
Podľa slovenskej analýzy od februára 2021 do februára 2022 vstúpili do systému úhrad len štyri onkologické lieky. „Pre porovnanie, za rovnaké obdobie pritom pribudlo napríklad v Slovinsku osem a v Rumunsku deväť nových štandardne hradených liekov. V Českej republike ich bolo sedem,” prezentuje výsledky analýzy riaditeľka AIFP. Zároveň doplnila, že Slovensko zaostáva v dostupnosti modernej terapie v troch najčastejších onkologických diagnózach, a to v rakovine pľúc, prsníka a hrubého čreva. Napríklad v prípade rakoviny obličiek, močového mechúra, pažeráku alebo pankreasu nie je dostupný ani jeden inovatívny liek.
Tieto nepriaznivé dáta podľa AIFP potvrdzujú nevyhnutnosť zmien na zlepšenie situácie. Pomôcť by mala zmena legislatívy, ako aj dofinancovanie systému.
Zdroj: (SITA, qq;avl)
Odporúčané články
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Pri požiari rodinného domu v obci Kalša zasahovali profesionálni aj dobrovoľní hasiči niekoľko hodín. Na mieste udalosti pracovali príslušníci Hasičského a záchranného zboru zo staníc v Bidovciach a Košice – Teplárenská, ktorým asistovali aj dobrovoľné jednotky z okolitých obcí.
Mesto Košice je lídrom v rámci Slovenska v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania. Počas utorkovej diskusie v rámci interaktívneho podujatia „Mesto v meste“, ktoré sa od uplynulého pondelka až do konca tohto týždňa koná v Auparku, sa na tom zhodli košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) a generálna riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Eva Lisová.