Na legendárnych pionieroch zdolali Afriku

Panenské pláže, opustené pyramídy, neopakovateľné scenérie i boje kmeňov o teritórium. Aj taká bola Afrika očami slovenského cestovateľa, ktorý prišiel do Košíc rozprávať o nevšedných zážitkoch tretieho najväčšieho svetadielu.

Marek Slobodník, 28-ročný dobrodruh z Banskej Bystrice, sa tentokrát vydal na cestu cez celú Afriku. Pre skúseného cestovateľa je to už štvrtá veľká expedícia. Predtým na obľúbenom starom motocykli Jawa Pionier došiel až do Kazachstanu k Uralskému jazeru. Javou 250 zasa prešiel Južnú Ameriku, neskôr Austráliu a Indonéziu.

Jazdu naprieč Afrikou plánoval Marek uskutočniť už od roku 2010. „Pred rokom a pol sme sa s kamarátmi definitívne rozhodli a pomaly začali plánovať Afriku. Od septembra 2016 sme tvrdo pracovali na vybavovaní víz, očkovaní, techniky, prípravy motoriek, prepravy a sponzorov, aby sme v januári tohto roku mohli odísť,“ povedal Slobodník. Skupinu dobrodruhov tvorili okrem Banskobystričana kameraman Martin Kochaník, fotograf Marek Ďuranský a dvaja bratia mechanici, Milan a Ondrej Hurárovci.

Odchod zo Slovenska 14. januára im sťažila zima a sneh. Pravé africké dobrodružstvo sa začalo až po príchode trajektom z Talianska cez Izrael do Egypta. Odtiaľ sa vydali cez východné krajiny Afriky až do Juhoafrickej republiky. Prechod kontinentom im trval takmer rovných päť mesiacov.

Dobré cesty prekvapili 

„Trasu sme mali zhruba naplánovanú vopred, ale robili sa dosť veľké zmeny. Išli sme aj po teréne, ale väčšinou po asfaltovej ceste. Z toho sme boli celkom prekvapení, cesty tam boli v dobrom stave,“ spomenul Slobodník.

Slobodník opísal, že púť im priniesla pestré zážitky. Najradšej spomína na jednu z najchudobnejších krajín sveta. „Mozambik má krásne, nekonečné pláže, kde sme si mohli oddýchnuť. Vyše štyroch dní sme sa len váľali na pláži a jedli kokosy. Cítili sme sa ako na opustenom ostrove,“ povedal Slobodník s tým, že Mozambik je jediná z precestovaných afrických krajín, kam by sa ochotne a s radosťou vrátil.

„V Sudáne a Malawi sme mali z ľudí skvelý dojem. Mozambičania zase od nás nechceli žiadne peniaze. Počas návštevy Egypta nás furt niekto otravoval a v Etiópii nás zase chceli okradnúť. Keňa a Tanzánia, tie sú dosť turistické krajiny, miestni vás tam vidia ako chodiaci dolár, ale priamo na ulici vás okradnúť nechcú,“ dodáva s úsmevom Slobodník.

Vzbury a gangy

Menej príjemné až nebezpečné zážitky zažila skupina cestovateľov v Etiópii a Juhoafrickej republike. „Počas našej 16-dňovej cesty cez Etiópiu nás ľudia ohadzovali kameňmi, neboli vôbec priateľskí. Práve vtedy mali rôzne občianske vzbury, chýbala im tam voda i jedlo. Na vlastné oči sme videli, ako dve dediny išli proti sebe lopatami bojovať o územia,“ uviedol Slobodník. 

Juhoafrická republika im zase priniesla veľa technických problémov i obavy z miestnych gangov. „Na konci cesty sme čakali, kedy nás okradnú. Našťastie sa to nestalo,“ dodal Slobodník.

Päťčlenná skupina motorkárov sa počas cesty Afrikou snažila vyhýbať tradičným turistickým lokalitám. Podarilo sa im vidieť opustené sudánske pyramídy, nádherné scenérie v Tanzánii a Etiópii a panenské pláže Mozambiku. „Okrem leva a hyeny sme videli takmer všetky typické africké zvieratá. Navštívili sme i rezerváciu, no kráľa zvierat sa nám nepodarilo stretnúť,“ hovorí cestovateľ. 

Jednotvárne jedlo 

Ďalšou z vecí, na ktorú nebude cestovateľ Marek spomínať v dobrom, je jedálniček Afričanov. „Všetko jedlo je v Afrike jednotvárne. Sudánci robili kozie mäso s plackou. V Etiópii zase nenájdete mäso a okrem ,indžory‘, dva dni kvasenej placky s čili, tam na jedenie nenájdete skoro nič…Vôbec to nebolo dobré.“

Nasledujúci rok plánuje Slobodník cestu na motorke z Thajska na Slovensko. Odhaduje, že jeho tím čaká vyše 20-tisíc kilometrov. „Mám ešte jednu víziu, a to ísť na Pionieri až na kraj sveta do Vladivostoku. Túto cestu by som chcel podstúpiť v nasledujúcich štyroch rokoch,“ zakončil.