Minister Naď si pripomenul tragický osud Milady Horákovej
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) si dnes pripomenul 72. výročie odsúdenia Milady Horákovej. „Uplynulo 72 rokov od chvíle, keď bola Milada Horáková nespravodlivo odsúdená vo vykonštruovanom politickom procese s použitím sovietskych ‚demokratických’ metód a napokon popravená. Na príkaz zločinca, prezidenta Klementa Gottwalda, ju obesili na dvore väznice Praha – Pankrác ráno 27. júna 1950 o 5:35 h, ako poslednú zo štyroch odsúdených,” uviedol na sociálnej sieti minister Naď.
Milada Horáková bola politicky aktívna už v čase prvej Československej republiky ako členka Československej strany národno socialistickej. Hlavným ťažiskom jej práce však bola nestranícka činnosť v Ženskej národnej rade. Tam ako právnička pripravovala legislatívne návrhy k zlepšeniu postavenia žien, s dôrazom na uplatnenie žien v pracovnom procese. V čase druhej svetovej vojny sa zapojila do antifašistického odboja, pre ktorý aktívne vyhľadávala ilegálnych pracovníkov, zaisťovala tajné byty a spravodajské informácie. „Za túto aktivitu sa vo vtedajšom Protektoráte Čechy a Morava dostala do hľadáčiku gestapa, ktoré ju aj jej manžela napokon zadržalo. Následne bola tvrdo skúšaná krutým výsluchom a väznením,” uviedol Naď.
Po atentáte na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha ju previezli do koncentračného tábora v Terezíne. Neskôr si svoj trest odpykávala v ženskej väznici pri Mníchove, odkiaľ ju v apríli 1945 vyslobodili americké vojská. Vrátila sa do Prahy, kde stretla manžela, ktorý prežil pochod smrti. Opätovne vstúpila do politiky, v ktorej kritizovala činnosť ľudových súdov, hospodárskej, sociálnej a zahraničnej politiky. „Kvôli tomu bola monitorovaná ŠtB a začiatkom roka 1948 ju vylúčili zo všetkých verejných funkcií. Štátna bezpečnosť ju zatkla v septembri 1949 a urobili z nej ústrednú postavu vykonštruovaného sprisahania. Česť jej pamiatke,” dodal minister.
Zdroj: (SITA, pma;DSe)
Odporúčané články
Počet pacientov vyžadujúcich dialýzu na Slovensku opäť stúpol. Najnovšie údaje Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že v roku 2024 bolo na pravidelnej dialyzačnej liečbe 4 445 ľudí, čo predstavuje nárast o 2,7 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
V sobotu 29. novembra sa pri Dolnej bráne v Košiciach konal protest proti progresivizmu. Zvolávateľmi boli Alexander Riabov a Andrej Palko, na pódiu vystúpil spevák Marián Greksa či košický komunálny poslanec Michal Djordjevič. Cez telemost sa spojili aj s biskupom Schneiderom z Kazachstanu. Podľa organizátorov prišlo 3000 až 3500 ľudí. Cieľom občianskeho protestu bolo poukázať na škodlivosť ideológie progresivizmu v spoločnosti, rodine a poukázať na jeho dopad na ľudské práva.
Opravu podjazdu, ktorý nikomu nepatrí a nemá stavebnú dokumentáciu, bol prekážkou pre plynulosť premávky a kompetentní ho nechceli riešiť, zabezpečovalo Občianske združenie Zachráňme podjazd. Ich aktivita bola dobrovoľná a výsledok slúžil všetkým. Keď sa v podjazde pri katastrálnom úrade objavil život v podobe karasov a kačiek, dobrovoľníci nechali odloviť ryby Slovenským rybárskym zväzom, aby bolo všetko v súlade s nariadeniami. V rozhovore so zakladateľom OZ Zachráňme podjazd Viliamom Knapom hovoríme o tom, aké dôležité je nevzdať sa.