Košická veterinárka pestuje v Dánsku stromčeky

Dánsko je malý prímorský štátik na severe Európy obklopený morom. Nižná Hutka zas malá dedinka neďaleko Košíc. Čo tieto dve odlišné lokality spája? Jarka Oberthon.

Jarka opustila svoje rodisko v Nižnej Hutke ešte v roku 1999, keď sa jej naskytla ako veterinárke možnosť študijného pobytu v zahraničí. Šla za svojím snom stať sa „konskou doktorkou“. No, ako už dnes s úsmevom spomína, cesta za dobrodružstvom sa vyvinula inak…

Ťažké začiatky

Nie nadarmo sa hovorí, že všetky začiatky sú ťažké. „Najprv som sa rýchlo musela naučiť po dánsky, aby som rozumela, o čom sa veterinár a majiteľ koňa rozprávajú. A okrem toho som sa musela uspokojiť s tým, že som v cudzine nemohla byť zamestnaná ako veterinárka, pretože v tom čase Slovensko ešte nebolo členom Európskej únie,“ hovorí Jarka. Spomína, že keď si chcela zarobiť, dvakrát do týždňa sa chodila starať o arabské kone.

Do roboty na bicykli

„Môj deň sa začínal desiatimi kilometrami na bicykli na farmu, kde som vykydala hnoj zo všetkých boxov, vyčistila a nakŕmila 15 koní, potom som frčala späť na konskú kliniku, kde som od druhej do siedmej mala službu. Po večeroch som v rámci relaxu chodila na hodiny dánčiny.“  

Po niekoľkých rokoch sa snaživá milovníčka koní dostala na kurz pre zahraničných veterinárov, po absolvovaní ktorého jej uznali aspoň časť jej diplomu a mohla sa zamestnať na bitúnku ako veterinárny dozor.

Trvalý pobyt z lásky

Ako to už býva, krásna východniarka neostane v cudzine bez povšimnutia opačného pohlavia. Severan Christian si Jarku získal po necelom roku jej pobytu v Škandinávii a rýchlo bolo viac-menej jasné, že mladá žena sa domov už nevráti. Vo dvojici sa mnoho vecí zvláda ľahšie, napríklad aj každodenných 70 km do práce na bitúnok s pracovným časom od pol šiestej ráno či podnájom v malinkej izbičke so zdieľanou kúpeľňou…

„Napriek všetkému rada spomínam na tých sedem rokov šialeného ranného vstávania. Prispeli k mojej odbornosti a našla som si perfektných kolegov. Dnes už pracujem ako odborný poradca pre kontrolu mäsa a vediem naše firmy.“

Dom s jedličkami

Po niekoľkých rokoch vzťahu si s Chrisom kúpili dom s päťhektárovým pozemkom. „No a na štyroch z nich boli vysadené vianočné stromčeky. Chris ešte ako študent pracoval na jednej farme so stromčekmi, a tak mal nejaké skúsenosti. Hneď prvý rok sa nám podarilo predať niekoľko stromov, tak sme si založili firmu. A už osem rokov vyvážame niekoľko stoviek stromčekov aj do mojich rodných Košíc.“

Vianoce sú neodškriepiteľne čarovným obdobím, dokážu človeka úplne pohltiť. A z predaja stromčekov a čačiny bolo zrazu viazanie adventných vencov, výroba dekorácií či vynález inteligentného stojana smarttree, skrátka druhé zamestnanie Oberthonovcov.

„Moje dekorácie sú robené z prírodného materiálu. Veď taká šiška je už sama osebe krásna, načo ju natierať načerveno? Výroba jedného venca mi trvá aj dve hodiny. Keďže bežné kvetinárstva nemajú na takéto piplanie čas, vybudovala som si vlastnú klientelu. Okrem iného som už päť rokov robila vianočnú výzdobu v jednej známej reštaurácii v Silkeborgu. Snažím sa ponúknuť to, čo si zákazníci nevedia kúpiť v obchodoch.“ 

Inteligentný stojan

Pozorného čitateľa istotne zaujal inteligentný stojan smarttree. O čo vlastne ide? „Toľko sme sa napočúvali, ako všakovaké stojany poriadne nedržia, ako celú večnosť muži ležia pod stromom a upravujú sklon, ako musia stromčeky priväzovať o radiátory, aby stáli rovno. Preto sa môj muž s kamarátom rozhodli vyrobiť stojan, v ktorom bude stáť stromček vždy rovno. Takže okrem fi rmy na stromčeky a dekorácie už máme aj firmu na inteligentné stojany.“

Dva stromčeky

Čím sa Vianoce v Dánsku od našich líšia? „Dáni milujú Vianoce a Štedrý večer. Bez živého stromčeka si tu nikto nevie vianočné sviatky ani predstaviť. V Dánsku si ľudia kupujú obyčajne dva stromčeky. Jeden už v novembri, ktorý potom majú v záhrade ozdobený svetielkami. A druhý v decembri, ktorý potom ozdobia na Štedrý večer,“ hovorí Jarka.

Niektoré stromčeky predávajú už vyrezané, ale mnohí zákazníci si stromček chcú nájsť sami na plantáži a sami si ho chcú aj vyrezať. „Je úplne normálne, že stromček vyberá celá rodina, rodičia, deti a starí rodičia. Často majú na hlavách trpasličie čiapky, bežne sa zdržia aj hodinu a vychutnávajú si tak predvianočné obdobie.“ 

Predvianočné párty  

Kým u nás sú Vianoce skôr sviatkami pokoja v rodinnom kruhu, Škandinávci sú milovníci večierkov. „Tento zvyk mi nedá nespomenúť, lebo je to fakt niečo, čo z domu nepoznám. V Dánsku v predvianočnom období chodíte na vianočné večierky s kolegami, potom s rodinou, s priateľmi či s kamarátmi z bežeckého klubu. Večera je vždy rovnaká: Slede v karí omáčke, vyprážané slede, vyprážané filé, fašírky, pečená paštéta so slaninou a pečenými šampiňónmi a Ris ala mande – ryža v mlieku so šľahačkou a mandľami a s omáčkou z višní.“

Slovenské deti by zrejme prijali ďalší zvyk, ktorý v Dánsku dodržiavajú milujúci rodičia. „Od 1. decembra do Štedrého dňa chodia každý deň do domov dobrých detí škriatkovia, každý deň s jedným malým darčekom. Deti im za to na povalu nosia krupičnú kašu, aby sa vrátili aj o rok. Takže ako dobrá mama svojej 10-ročnej dcéry každý rok vymýšľam 24 darčekov, ktoré poskrývam po dome, a ktoré Viktória každé ráno hľadá. Tá si ale užíva aj slovenské zvyky na rôzne sviatky. Do Košíc totiž chodíme v priemere trikrát do roka.“

Ilustračná foto: shutterstock