Slovenská justícia zápasí s vysokou recidívou
Domáce väzenie, povinná práca či peňažný trest. To sú alternatívne postihy, ktoré u nás platia už niekoľko rokov. Aj o ich využití, nevýhodách či komplikáciách hovorili prokurátori a sudcovia z Košíc, Slovenska i zahraničia. Údaje hovoria, že medzi závažné problémy slovenskej justície patrí vysoká recidíva.
Právnická fakulta Univerzity Pavla J. Šafárika v stredu zorganizovala seminár pre študentov v priestoroch hotela Golden Royal, v ktorom sa zamerali na využitie alternatívneho spôsobu výkonu trestu v praxi.
Ľudia žiadajú peňažné tresty
Košickí sudcovia hovoria, že v posledných rokoch sa novelami sprísnili podmienky na vydanie alternatívnych trestov. Od ich zavedenia v roku 2007 sa na Slovensku využili v 197 prípadoch. K výhodám patrí nielen minimálny dopad na sociálny život, ale aj úspora pre štát. Jeden väzeň stojí Slovensko ročne aj 14-tisíc eur, pričom náklady monitorovacieho zariadenia nepresiahnu dve eurá denne.
Najvyššie zastúpenie majú medzi nimi peňažné tresty, najmenej monitoring elektronickým systémom. Využitie takýchto trestov podľa sudcov komplikuje aj byrokracia, v niekoľkých prípadoch ich nevymožiteľnosť. Spomenuli kuriózny prípad, v ktorom mal byť nariadený trest povinnej práce invalidnej osobe.
Krajský prokurátor v Košiciach Peter Koromház zo skúsenosti hovorí, že by uvítali osobnejší kontakt s obvinenými. „S páchateľom sa nepoznáme a sme odkázaní len na spis. Len z toho máme prehľad, s kým máme dočinenia,“ uviedol.
[ad][/ad]Slovensku chýbajú mediátori
Sergej Romža, vedúci Katedry trestného práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach pre KOŠICE:DNES povedal, že problémy pri výkone alternatívnych trestov sa dajú prekonať pomocou probačných a mediačných pracovníkov. „Podľa môjho názoru týchto pracovníkov máme málo. V porovnaní s inými krajinami ako je Česko, kde ich je skoro 500, na Slovensku ich nie je ani stovka. To má negatívne dopady aj na výkon týchto trestov,“ doplnil.
Ján Piater, psychológ z Ústavu na výkon väzby v Košiciach, diagnostikuje všetkých, ktorí v Košiciach nastupujú na výkon trestu. Myšlienku alternatívnych trestov hodnotí kladne. Zdôrazňuje, že je pri nich dôležité vychádzať z osobnostných profilov páchateľov. Piater potvrdil slová krajského prokurátora o tom, ako sudcovia často nemajú dostatok informácií o obvinených osobách. „Ak by toho človeka videli reálne, v kontexte jeho života a odkiaľ pochádza, tak by možno v piatich až desiatich percentách prípadov boli náchylní dať aj alternatívny trest,“ uviedol.
Medzi závažný problém v slovenskej justícii označil častú recidívu osôb pochádzajúcich zo sociálne narušeného prostredia. „Máme túto praktickú skúsenosť, že až 90 percent páchateľov trestných činov sa profiluje z disharmonického rodinného prostredia,“ informoval.
Príčinou je podľa neho nedostatočná výchova v rodinách, odkiaľ títo recidivisti pochádzajú.
Odporúčané články
V obci Vítkovce na Spiši vytvorili miestni obyvatelia rekordne dlhú komunitnú reťaz. Meria 736 metrov a slovenský rekord potvrdil v pondelok aj komisár Knihy slovenských rekordov Igor Svitok. Cieľom tejto aktivity bolo najmä symbolicky prepojiť majoritu a rómsku komunitu. Priamo na mieste ju ocenil aj vládny splnomocnenec pre rómske komunity Alexander Daško.
Voľné priestory v budove bývalej materskej školy na Bauerovej ulici v Košiciach, ktoré predtým využívalo fitness centrum, dostávajú nový zmysel. Verejná knižnica Jána Bocatia plánuje presťahovať sem svoju pobočku, ktorá už roky úspešne slúži obyvateľom Sídliska KVP na Hemerkovej ulici.
25. apríla 2026 sa v Miškolci konal 26. ročník podujatia Kézműves Kupa (Pohár zručnosti), ktorý organizuje Obchodná a priemyselná komora župy Boršod-Abov-Zemplín. Vyše 200 súťažiacich z Maďarska, Slovenska, Rumunska a Srbska súťažilo nielen v kaderníckych a vizážistickych disciplínách, ale aj v manikúre a nechtovom dizajne, starostlivosti o nohy a v úprave a technológii nadpájania mihalníc.
