Deti pri týchto cvikoch plačú, ale netrpia
O cvičení detí pod názvom Vojtova metóda už počul asi každý, no nie všetci vedia, čo si pod týmto názvom majú predstaviť. Vojtova metóda je vhodná nielen pre najmenších, ale i pre väčšie deti či dospelých. Čo to je, ako vlastne pomáha? Je oprávnený strach z nej pre plač detí? „Niektoré detičky sa vplyvom zložitých a nepriaznivých okolností svojho príchodu na svet nevyvíjajú a motoricky nenapredujú tak, ako by mali,“ hovorí primárka Kliniky fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Eliška Takácsová z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach (na snímke). „Preto im v tom treba pomôcť. U nás sa veľmi často používa rehabilitačná Vojtova metóda.“ Pre dospelých U dospelých sa Vojtova metóda odporúča pri neurologických ochoreniach. „Je vhodná pri akútnych a chronických bolestiach chrbta (vertebrogénnych algických syndrómoch), stavoch po cievnych mozgových príhodách a pri niektorých ortopedických diagnózach – napríklad zmrznutom ramene a skoliózach.“ Čo to je? Vojtova metóda je liečebný postup, istá technika založená na princípe reflexných stláčaní, a tým stimulácií potrebných zón u malého pacienta. „Táto metóda sa snaží mozgu pripomenúť svaly, ktoré nepoužíva správne. Základným princípom je skutočnosť, že v centrálnom nervovom systéme človeka sú geneticky zakódované vrodené pohybové vzory. Z toho vyplýva, že stláčaním špecifických bodov je možné stimulovať malé telíčko dieťatka k týmto pohybom a dopomôcť mu tak k správnemu motorickému vývinu.“ Prečo je to tak? Každý svalový pohyb a v podstate všetko „fungovanie“ v našom tele závisí od centrálnej nervovej sústavy (CNS). „Ak je mozog dieťatka z rôznych príčin poškodený, alebo ak pracuje trocha odlišne, zaostáva v pohybovom vývoji. Hovorí sa o dieťati s centrálnou koordinačnou poruchou. Vojtova aktivačná terapia sa snaží podnietiť CNS, a tým odblokovať oslabené alebo nepoužívané svaly. Dôležité je touto rehabilitačnou technikou vyvolať pohyb svalov u dieťaťa a prispieť tak k motorickému napredovaniu.“ Ďalšie pozitíva Okrem pohybovej aktivity dochádza pri cvičení k podporovaniu svalov brušnej steny, k pravidelnému hlbokému dýchaniu, k pozitívnej stimulácii nervových centier, ako i celkovému zlepšeniu a posilneniu pohybového ústrojenstva. „Vojtova metóda sa používa pri liečbe opozdeného psychomotorického vývoja, pri detskej mozgovej obrne, pri rôznych poúrazových stavoch, pri úprave skolióz (zakrivení chrbtice), pri rázštepe chrbtice, neurologických ochoreniach.“ Plač detí Prečo pri cvičení detičky plačú? To je otázka, ktorá trápi a zaujíma mnohé mamičky. „Nech sa neobávajú, určite deti nič pri cvikoch nebolí. Potvrdzujú to dospelí pacienti, ktorí cvičia Vojtovu metódu. Bábätká sa len plačom bránia im neprirodzeným polohám, ktoré im však pomáhajú k prirodzenému vývinu. Napriek plaču preto treba v úsilí pokračovať, čo vám potvrdí váš neurológ.“ Kedy metóda zaberá? Jednoznačne sa na to odpovedať nedá. „Záleží to na mnohých faktoroch. S dieťatkom je najlepšie začať cvičiť od malička, čím skôr, tým lepšie. Rovnako je dôležité zohľadniť mieru poškodenia mozgu bábätka či iné zdravotné ťažkosti, ktoré zabraňujú v pravidelnom a dôslednom cvičení. Denne sa odporúča cvičiť zvyčajne 3 až 4-krát, neskôr len ráno a večer, po dobu 15 až 20 minút. V rámci rehabilitácie sa cviky striedajú s fázami odpočinku,“ radí Eliška Takácsová. Zástancovia aj odporcovia Spomedzi lekárov nájdeme silných zástancov, ale i odporcov tejto rehabilitačnej metódy. Zvlášť niektorí odborníci zo zahraničia sa pozerajú na tento liečebný postup skepticky. „Prakticky najviac sa Vojtova metóda realizuje v Čechách a na Slovensku, avšak zastúpenie nájdeme aj vo svete. Keďže sám neurológ Vojta pôsobil v Nemecku, jej epicentrom na výučbu, školenia a vzdelávanie je Mníchov. Metóda pomohla mnohým deťom k plnohodnotnému životu. Opisovať konkrétne cviky Vojtovej metódy by bolo veľmi zložité a hoci na internete nájdete množstvo videí, vždy ich treba najskôr konzultovať s odborníkom. Vykonávanie treba najskôr zveriť vyškoleným fyzioterapeutom. Kto vymyslel Vojtovu metódu? Sériu týchto pomocných rehabilitačných cvikov vymyslel český neurológ Václav Vojta ešte v prvej polovici 20. storočia. Vývoj tejto terapeutickej metódy pokračoval neskôr po jeho emigrácii v roku 1968 aj v Nemecku. Stanovil základné kritériá neurologického vyšetrenia u detí, metodiku hodnotenia vývinu a hlavných porúch. „Doktor Vojta vždy považoval nervový systém za otvorený, vďaka čomu bolo možné ovplyvniť jeho fungovanie, a tým mať vplyv na jeho anatomické dozrievanie,“ dodáva primárka Takácsová.
Kde sa poskytujú rehabilitácie?
Rôzne rehabilitácie a cvičenia sa vykonávajú v Košiciach vo viacerých štátnych aj súkromných zariadeniach:
- Klinika FBLR (fyziatria, balneologia a liečebná rehabilitácia), UNLP Rastislavova 43, amulantní lekári podľa rozpisov www.unlp.sk - Oddelenie FBLR UNLP Trieda SNP č. 1, amulantní lekári podľa rozpisov, www.unlp.sk - REHAB, s.r.o., Americká trieda 17, MUDr. Katarína Andrejčáková, www.rehabka.sk - REHAB, s.r.o., Platanová 12, MUDr. Beatrica Levkušová, www.oremuske.sk - STEP, spol. s r.o., Hroncova 5, MUDr. Beáta Jancová, www. rehacentrum.sk
Foto: Shutterstock
Odporúčané články
November tradične upriamuje pozornosť na jedno z najčastejších civilizačných ochorení súčasnosti – cukrovku. Svetový deň diabetu, ktorý pripadá na 14. novembra, má za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o tomto ochorení, ktoré podľa odborných odhadov postihuje každého desiateho človeka na svete.
Viac ako polovica Slovákov siaha pri bolestiach po voľnopredajných liekoch. Ukázal to reprezentatívny prieskum spoločnosti Kompava, podľa ktorého najčastejšie ide o bolesti chrbta, kĺbov a hlavy. Iba približne pätina opýtaných necháva bolesť prirodzene odoznieť, zatiaľ čo fyzickú aktivitu ako riešenie volí 15 percent a úpravu stravovania len šesť percent respondentov. Odborníci však upozorňujú, že potláčanie bolesti bez riešenia jej príčin môže viesť k chronickým problémom.
Prípravy na sviatky, ktoré zahŕňajú varenie, pečenie, nákupy či úpravy darčekov, pre mnohých znamenajú radosti i stres v jednom. To, čo ešte pred niekoľkými rokmi zvládali ľahko, môže po štyridsiatke prinášať nepríjemné komplikácie. V momente, keď otvoria kuchársku knihu alebo sledujú recept na displeji, si často uvedomia, že s ich zrakom nie je niečo v poriadku.

