Ako dostať ľudí z áut do MHD
Preferencia električiek by mala byť len jednou časťou systému, ktorý dostane cestujúcich z áut individuálnej dopravy do prostriedkov mestskej hromadnej dopravy.
Dopravná situácia je komplikovaná v každom väčšom meste. Nervy vodičov ničia prepchaté cesty, križovatky či čakanie v siahodlhých kolónach najmä počas dopravných špičiek. Príčinou je bezpochyby príliš veľký počet motorových vozidiel. V Košiciach ich je evidovaných spolu vyše 116-tisíc.
Pri ich veľkom počte je veľmi zaujímavá skutočnosť, že v drvivej väčšine cestuje po meste autom len jeho vodič. Napríklad na Hviezdoslavovej ulici počas popoludňajšej dopravnej špičky sme za tri minúty napočítali, že zo 60 osobných áut išiel v 56 len vodič, v troch sme narátali dve osoby a len v jednom cestovali štyria ľudia.
[ad][/ad]Podľa primátora Richarda Rašiho treba ľudí doviesť k tomu, aby v meste uprednostňovali hromadnú dopravu. „Nejde tu len o pohodlie cestujúcich či klimatizáciu električiek a autobusov. Musíme dospieť k stavu, že autobusom alebo električkou sa človek dostane tam, kam potrebuje skôr, ako vlastným autom. Prostriedky MHD musia mať absolútnu preferenciu, napríklad pruhmi len pre autobusy, alebo pri električkách úplnou preferenciou pri prejazde križovatkami. To sa však dá dosiahnuť len na úkor individuálnej automobilovej dopravy. Nastanú zápchy, cesta autom sa predĺži. Zasa bude niekto nespokojný a bude ich dosť – vodiči osobných áut,“ konštatoval primátor.
Ako však upozorňujú Košičania, prvoradými podmienkami na dosiahnutie opísaného stavu je naozaj fungujúca, pohodlná, presná a dostupná MHD. Chýbať nesmú ani záchytné parkoviská na vhodných miestach s pohodlnou dostupnosťou centra autobusmi či električkami.
[article slug=”prednost-elektriciek-az-po-modernizacii-trati”][/article]Odporúčané články
Košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Bernard Bober pri príležitosti 4. výročia vojny na Ukrajine vyjadril hlboký súcit s trpiacimi, ktorých životy poznačila smrť, exodus a zničené domovy.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Mnoho migrantov preskočilo alebo oboplávalo dvojitý hraničný plot vyčnievajúci do mora alebo prešli hranicou počas odlivu.