Ako poskytnúť prvú pomoc zranenému
Vydarený program pripravili pre deti a dospelých v sobotu na KVP Slovenský Červený kríž (SČK). Hlavnou myšlienkou Svetového dňa prvej pomoci (SDPP) je tento rok pritiahnuť k problematike aj deti. Deti mali k dispozícii dopravné ihrisko s kolobežkami a odrážadlami. Prišli aj hasiči s technikou. „Dobrovoľníci SČK tu prezentujú prvú pomoc. Havárií, nešťastí a úrazov je stále veľa. Keď sa stanú a sme v ich blízkosti, už nie je čas sa niečo učiť. Je potrebné poznať minimálne základy záchrany,“ povedala nám koordinátorka pre vzdelávanie a dobrovoľníctvo Územného spolku SČK Košice-mesto Eva Grácová.
Základy prvej pomoci
Veľa ľudí si myslí, že základy prvej pomoci ovládajú. „Častokrát sa stretávam s opakom. Bohužiaľ, prevládajú rôzne mýty, ktoré sa snažíme vyvrátiť a poznatky ľudí upresniť,“ povedala nám trénerka prvej pomoci SČK Sára Mária Türková. „V krátkom návode ponúkam úplné základy, pri ktorých nepotrebujete špeciálne vybavenie, stačí štipka logiky a odvahy.“
Sára Mária Türková.
Masáž srdca
Základom, ktorý by mal ovládať každý, je kardiopulmunálna resuscitácia (KPR), teda masáž srdca alebo stláčanie hrudníka. „Pri KPR je dôležité hrudník odhaliť, aby sme vedeli, kde hrudník stláčame. Nájdeme si stred, čo je dolná tretina hrudnej kosti a s vystretými rukami v lakťoch a prekríženými prstami stláčame hrudník 30x pätou spodnej dlane. Frekvencia stláčania by sa mala približovať 100 až 120 stlačeniam za minútu v rozsahu 5 až 6 cm do hĺbky. Následne dvakrát vdýchneme pri záklone hlavy a stlačenej mäkkej časti nosa.“ Dych by nemal trvať viac ako sekundu. „Vdychujem len obsah úst, nie obsah celých pľúc. Zapadnutý jazyk nevyťahujeme! Ten sa uvoľní práve pri záklone hlavy, ktorý uvoľní celé dýchacie cesty. Pri KPR sa často využíva možnosť externého defi brilátora, dnes už je dostupný na rôznych verejných miestach, kde sa pohybuje veľké množstvo ľudí. Takými sú nákupné centrá, hlavné ulice, úrady, divadlá, kultúrne centrá,“ radí trénerka prvej pomoci.
Ako obväzovať
Ďalším neodmysliteľným prvkom je obväzovanie. „Pri obväzovaní sa najčastejšie využíva takzvaný tlakový obväz, ktorý zastavuje krvácanie vytvoreným tlakom priamo na ranu. Mechanizmus je veľmi jednoduchý. Rolku ovínadla pritlačíme na ranu a druhou ju začíname ovínať tak, aby sa nepohla a dostatočne tlačila na krvácajúce miesto.“ Tlakový obväz sa využíva aj v prípade cudzieho telesa v rane. „Tie za žiadnych okolností z rany nevyťahujeme! Teleso obložíme dvomi ovínadlami v rolke a ďalším to obviažeme,“ hovorí Sára Mária Türková. Ďalšie časté poranenia sú poranenia hlavy, pri ktorých sa často využíva trojrohá šatka. Zložíme ju na trikrát, aby sme si vytvorili improvizovaný obväz, priložíme gázu na ranu a následne vytvoríme tlak na krvácajúce miesto podobne ako pri tlakovom obväze. V inom prípade na krvácajúce miesto priložíme sterilnú gázu a hlavu ovinieme ovínadlom.
Popáleniny a poleptania
Medzi základné poznatky patrí aj ošetrenie popálenín. „Popáleniny chladíme studenou vodou 10 až 15 minút a následne sterilne prekryjeme gázou a jemne previažeme ovínadlom. Nedávame vajíčko ani žiadne maste! Pri poleptaní je podobný postup ako pri popálenine.“ Pri prvej pomoci nepodávame lieky na tíšenie bolesti! „Nepodávame vodu ani jedlo, iba ak ide o úpal, vtedy je potrebný príjem tekutín. Alebo o cukrovku. Pri hypoglykémii je potrebný príjem cukru!“
Časté sú zlomeniny
Zlomeniny sú ďalším, veľmi často vyskytujúcim sa poranením. Takmer všetky zlomeniny je možné ošetriť trojrohou šatkou. Rozlišujeme otvorenú a zatvorenú zlomeninu. „Na zatvorenú zlomeninu hornej končatiny použijeme takzvaný záves. Ten vytvoríme tak, že si končatinu priložíme k ramenu druhej končatiny a šatku nasmerujeme cípom k lakťu poranenej končatiny. Potom dolný roh podsunieme popod poranenú končatinu a zaviažeme ho spolu s horným okolo krku tak, aby sa končatina nemohla hýbať.“ Ak ide o zlomeninu dolnej končatiny, potrebujeme aspoň štyri trojrohé šatky. „Zdravú končatinu priložíme k tej poranenej a popod kolená podsunieme dve šatky. Prvú posunieme nad kolená a druhú pod kolená. Ďalšie dve podsunieme popod členky. Vyplníme medzeru medzi kolenami niečím mäkkým ako mikina, deka alebo uterák a začneme viazať šatky na zdravej končatine. Tým ich stiahneme k sebe. Poslednou šatkou vytvoríme takzvanú osmičku okolo chodidiel. Uzlíky previažeme pevnejšie tak, aby nám pod ne nevošla ruka,“ vysvetľuje trénerka SČK. Ak však ide o otvorenú zlomeninu, postupujeme ako pri cudzom telese v rane. Kosť nenaprávame a nevtláčame naspäť. Kosť obložíme dvomi ovínadlami v rolke, aby sme vytvorili tlak na krvácajúcu ranu a zlomeninu ovinieme ovínadlom.
Volanie pomoci
Pri všetkých život ohrozujúcich stavoch ako sú bezvedomie bez zachovaného dýchania alebo so zachovaným dýchaním, veľkom vonkajšom krvácaní či šoku… je potrebné privolať pomoc. Telefonujeme na číslo 112 alebo na 155, ak potrebujeme iba záchrannú zdravotnú službu. Pri telefonáte sa predstavíme, opíšeme čo najpresnejšie miesto, kde sa nachádzame a opíšeme situáciu. NIKDY neskladáme ako prvý, aby sa mohli záchranári ďalej pýtať!
Svetový deň prvej pomoci Druhá septembrová sobota je od roku 2000 venovaná SDPP. V tento deň SČK pripravuje podujatia o dôležitosti prvej pomoci. U detí sa najčastejšie vyskytujú úrazy hlavy a končatín, pomliaždenia, drobné poranenia, otrasy mozgu a otravy. Najexponovanejším obdobím je čas okolo obeda, z dní sobota a ročných období leto. Z dopravných prostriedkov je pre deti najrizikovejší bicykel. Schopnosť naučiť sa zásady prvej pomoci má každý z nás, bez ohľadu na vek, pohlavie či vzdelanie. Deti dokážu už v útlom veku zvládnuť základy prvej pomoci tak, že môžu zachrániť život. V priebehu rokov 2010 až 2015 SČK v prvej pomoci preškolil 3791 pedagógov, 39 701 detí v materských školách a 258 976 žiakov a študentov ZŠ a SŠ.
Deti vedia o doprave veľa, chýba im prax
Foto: Ľuboš Bušo
