NRSR: Opozícia ochranu whistleblowingu podporuje, hlasovať však nebude

Bratislava 10. septembra (TASR) – Viacerí opoziční poslanci vítajú, že minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) napokon predložil do parlamentu návrh na právnu ochranu oznamovateľov protiprávnej a protispoločenskej činnosti. Právnu normu o tzv. whistleblowingu predstavil minister v závere druhého rokovacieho dňa 37. schôdze NR SR.

Opozícia však členovi vlády vyčítala, že s úpravou prichádza až teraz a v situácii, keď boli podobné návrhy z jej dielne v poslednom čase viackrát odmietané. “Dobré ráno, pán minister,” odkázal predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Zajac. Kaliňák tieto narážky odmietol a poukázal na to, že stredopravé strany počas dvojročnej vlády s takýmto návrhom neprišli. “Vy až v opozícii viete, čo je dobré,” podotkol s tým, že jeho zákon prešiel dlhým a kvalitným pripomienkovým konaním.

Napriek súhlasu s takouto právnou úpravou však členovia opozičných strán za zákon na tejto schôdzi hlasovať nebudú. Platí totiž ich vyhlásenie, že z dôvodu vyradenia desiatky ich návrhov z programu schôdze sa nebudú na protest na hlasovaniach zúčastňovať.

Slovensko chce prijatím zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti splniť odporúčania Pracovnej skupiny OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách. Kaliňákov rezort sa usiluje vytvoriť aj účinnejšie právne predpoklady na predchádzanie a odhaľovanie protiprávnej, respektíve protispoločenskej činnosti. Zákon predpokladá prijatie rôznych ochranných opatrení pre osoby, ktoré majú informácie o takejto činnosti a chcú ich oznámiť príslušným orgánom so zámerom odhaliť jej páchateľov (tzv. whistleblowing).

Právna norma napr. zakotvuje povinnosť orgánov verejnej moci a zamestnávateľov s viac ako 50 zamestnancami vytvoriť vnútorný kontrolný systém prijímania a vybavovania oznámení o protispoločenskej činnosti. Okrem toho sa v ňom navrhujú opatrenia, ktoré majú chrániť zamestnancov, ktorí oznámili nekalú činnosť, pred postihmi od zamestnávateľov.

Štát sa tiež bude usilovať o zvýšenie motivácie zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť. Tí majú mať po novom nárok na bezplatnú právnu ochranu, dokonca aj na nenárokovateľnú odmenu, ak na základe ich oznámenia dôjde k odsúdeniu páchateľa trestného činu alebo k preukázaniu spáchania inej protispoločenskej činnosti.

Vo štvrtok (11.9.) bude pokračovať diskusia k novele zákona o justičnej akadémii, ktorou rezort spravodlivosti opätovne zavádza inštitút justičných čakateľov a upravuje aj výberové konania na sudcov. Naplánovaná je aj voľba nového člena Súdnej rady SR namiesto dnes odvolaného Dušana Čima.

Popoludní príde na rad pravidelná štvrtková Hodina otázok. Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) bude v rámci svojej pätnásťminútovky odpovedať na otázku Eugena Jurzycu (SDKÚ-DS). Toho zaujíma, či premiér súhlasí s tým, že Krym je naďalej súčasťou Ukrajiny a že agresorom na Ukrajine je Ruská federácia. Viliam Novotný (SDKÚ-DS) chce zase vedieť, prečo Fico “nevie jasne pomenovať to, čo vidia všetci naši spojenci v euroatlantických štruktúrach, že na Ukrajine je agresorom Ruská federácia, a namiesto toho zahmlieva, že ide o zápas USA a Ruska”. “Kto podľa vás napadol Krym a odtrhol ho od Ukrajiny? USA alebo Ruská federácia?” pýta sa Novotný.

map kos ed