Koniec ťažby Pod Bankovom? Mesto tam dalo zelenú výstavbe

Košickí poslanci schválili návrh územného plánu zóny, ktorý podrobne určuje, ako bude vyzerať štvrť s rodinnými domami na lúke v lokalite Pod Bankovom neďaleko magnezitovej bane.

Zmenu územného plánu mesta pre nevyužívané plochy pod Horným Bankovom schválili košickí poslanci ešte v roku 2015. Počíta s tým, že v lokalite vyrastie 370 dvojpodlažných rodinných domov pre vyše 1 600 obyvateľov, postavia sa tam všetky inžinierske siete, cesty, chodníky a potrebná občianska vybavenosť. 

V pondelkovom hlasovaní o presnom zaregulovaní tohto územia hlasovali za všetci poslanci okrem dvoch. Primátor Richard Raši (Smer) a viacerí poslanci v rozprave argumentovali, že rozsiahla bytová výstavba v dobývacom priestore bane spôsobí, že sa tam už neobnoví ťažba magnezitu.   

Priamo to povedal najmä poslanec Ján Dečo (nezávislý). „Prípadná realizácia developerského projektu je zárukou toho, že sa na tom území nebude dolovať,“ uviedol. Pokračoval, že Košice ani nepotrebujú baňu, ktorá roky nefunguje, nevytvára pracovné miesta a jej platné ťažobné práva sú podľa neho len predmetom špekulácií.    Podobne si predstavuje využitie tejto oblasti aj primátor. „Tu nejde o to, čia je to investícia, ale o to, že zastavanie územia znamená koniec banskej činnosti,“ povedal Raši. 

Stavajú aj vlastníci bane 

Nové domy vo svojej mestskej časti chce aj starosta Severu a mestský poslanec Marián Gaj. Vlastníkov bane napadol, že voči výstavbe Pod Bankovom majú výhrady, hoci je vyše kilometra od miesta možnej ťažby, ale neprekáža im projekt bytových domov na Starej Spišskej ceste blízko bane, ktorý je s nimi majetkovo prepojený. 

Proti schváleniu územného plánu zóny bol poslanec Jaroslav Polaček (nezávislý). Upozornil na stanovisko ministerstva životného prostredia z júla tohto roku, ktoré hovorí o svahových deformáciách v dotknutom území, a preto podľa neho výstavba môže predstavovať bezpečnostné riziko. 

Poslanec sa tiež odvolal na stanovisko Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici, ktorý vytkol Obvodnému banskému úradu v Košiciach, že dal kladné stanovisko k územnému plánu. Podľa nadriadeného orgánu pri jeho vydávaní postupoval neštandardne, lebo si nevyžiadal vyjadrenie organizácie, ktorá má určený dobývací priestor, a vychádzal z právne nezáväzného dokumentu technickej štúdie. 

Mesto aj tieto nesúhlasné stanoviská pri ich vyhodnocovaní vzalo na vedomie, no proces obstarávania územnoplánovacej dokumentácie nezastavilo. 

Firma podnikateľa Gombíka

Povolenie na dobývanie ložiska magnezitu platné do roku 2025 má spoločnosť Meoptis z okruhu košického podnikateľa Pavla Gombíka. Jej zástupca Peter Šnajdár povedal, že ak chcelo mesto umožniť pri bani výstavbu, malo najprv iniciovať zmenu dobývacieho priestoru, ktorá sa môže uskutočniť len stanoveným zákonným postupom. „Idete na to odzadu. S výstavbou obytnej lokality v strede dobývacieho priestoru nesúhlasíme,“ hovoril.

Dodal, že nie je vecou mesta, ale príslušných štátnych orgánov, aby rozhodli o odpise zásob ložiska a zrušili alebo zúžili dobývací priestor. „V zmysle stanoviska Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra dôjde výstavbou k odpisu zásob v hodnote 77 percent. To nemôžu urobiť Košice, ale obvodný banský úrad na žiadosť mesta,“ vysvetlil. 

Neznámeho investora zastupuje bývalý hokejista

Bývalý hokejový reprezentant Ján Varholík ako zástupca neznámeho investora presvedčil košických poslancov, aby súhlasili s novou obytnou štvrťou v mestskej časti Sever.

Stanovisko ministerstva životného prostredia, ktoré žiadalo plochy v dobývacom priestore nevyužívať na obytné alebo rekreačné účely, označil len za konštatačné. „Opiera sa o všeobecné podmienky banského zákona. Obvodný banský úrad ale dal k tomu kladné stanovisko,“ uviedol Varholík. 

Tvrdil, že lokalita je nepoddolovaná a od miesta plánovanej banskej činnosti vzdialená 1 200 metrov. „Magnezit sa nachádza v hĺbke 700 až 800 metrov. Tam sa neťažilo ani za socializmu,“ upresnil.

Chodníky, cesty a dane 

Výstavba v tejto oblasti podľa neho mestu prinesie len výhody. Investor totiž postaví cesty, chodníky a ďalšie komunikácie o celkovej výmere 32-tisíc metrov štvorcových a v hodnote 3,5 milióna eur, ktoré sa po kolaudácii prevedú na mesto. Ďalším prínosom pre mesto sú podielové dane za nových obyvateľov, vravel exhokejista.  

Varholík denníku KOŠICE:DNES po rokovaní nechcel povedať, kto je investor, ktorého zastupuje. V roku 2015 sa v dokumentoch spomínala prešovská firma Nordton. Jej jediným spoločníkom je dnes Košičanka Martina Ondrušová.