Príslušníci armády a vojenskej polície majú byť súčasťou mnohonárodnej bojovej skupiny NATO
Ministri na dnešnom rokovaní vlády schválili návrh ministerstva obrany SR (MO SR), ktorý navrhuje vybrať do 40 príslušníkov Ozbrojených síl SR (OS SR) a Vojenskej polície, ktorí budú plniť úlohy v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny Severoatlantickej aliancie (NATO) na Slovensku pod velením príslušného veliteľa NATO, a to od 1. októbra 2022 do ukončenia pôsobenia tejto bojovej skupiny. Návrh súvisí s vytvorením mnohonárodných bojových skupín posilnenej predsunutej prítomnosti pozdĺž celého východného krídla Aliancie.
V reakcii na vojnu na Ukrajine sa členské krajiny NATO zhodli na zriadení ďalších mnohonárodných bojových skupín posilnenej predsunutej prítomnosti pozdĺž celého východného krídla Aliancie. „Vytvorenie mnohonárodnej bojovej skupiny výrazne prispieva k zvýšeniu obranyschopnosti a k posilneniu bezpečnosti nielen územia Slovenskej republiky, ale aj celého východného krídla NATO. Spôsobilosti prítomných zahraničných ozbrojených síl navyše dopĺňajú schopnosti a kapacity Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Vojenskej polície a prispievajú k zvýšeniu úrovne odstrašenia od prípadného ozbrojeného útoku,“ uviedlo ministerstvo obrany.
Účelom vytvorenia mnohonárodných bojových skupín na východnom krídle Aliancie je podľa MO SR demonštrácia súdržnosti a deklarovanie pripravenosti brániť sa spoločne proti akejkoľvek hrozbe. Toto rozhodnutie členských krajín NATO bolo potvrdené na summite v Madride v júni 2022, kde schválili aj novú Strategickú koncepciu NATO, ktorá prvýkrát definuje Rusko ako najvýznamnejšiu a priamu hrozbu. V tejto súvislosti Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 15. marca 2022 a uznesením zo 4. mája 2022 vyslovila súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl členských krajín NATO na území Slovenskej republiky.
Zdroj: (SITA, mt;pma)
Odporúčané články
Prenájom priestorov wellness v košickom Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE), ktorý už nejaký čas vzbudzuje otázky o férovosti a transparentnosti v Košiciach, si všimla aj bratislavská redakcia jedného z popredných slovenských denníkov. Nielenže išlo o investíciu vo výške 20 miliónov eur, ale pozoruhodné je aj to, že prevádzku rozsiahleho wellness centra, ktoré súťažila mestská firma, vyhral mestský poslanec Miroslav Špak. Hoci mesto a jeho správcovská firma Tepelné hospodárstvo (TEHO) tvrdia, že súťaž bola transparentná, Transparency international upozornila na možné etické výhrady spojené s podnikaním voleného zástupcu mesta v mestskom projekte.
Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od spustenia leteckej linky medzi Košicami a Bratislavou po ohlásenie kandidatúry Ladislava Lörinca na prímátora. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.
Štát, mestá aj obce obstarávajú od minulého leta výrazne menej transparentne. Počet súťaží na bežné tovary a služby klesol na tretinu oproti počtu spred augusta 2024. Dôvodom sú zmeny, ktoré pre verejné obstarávanie presadil vtedajší minister investícií Richard Raši (Hlas-SD). Uviedla to Nadácia Zastavme korupciu s tým, že na tieto riziká už vtedy upozorňovala. Po roku zanalyzovala spolu s kanceláriou AGM Partners zmeny v nákupoch. Výsledky podľa nadácie nepotešia najmä v čase konsolidácie, kde sa ráta každé euro.
