Váš osobný údaj (e-mail) bude spracovaný podľa zásad ochrany osobných údajov, ktoré vychádzajú zo slovenskej a európskej legislatívy. Stlačením tlačidla dávate súhlas so spracovaním pre zasielanie našich e-mailových noviniek (nové články, reklamné správy) po dobu max. 5 rokov. Svoj súhlas môžete kedykoľvek zrušiť cez tlačidlo “odhlásiť sa z newslettra” v každom e-maile.
Ján Mazák: Text, v ktorom mi niektorí sudcovia vyjadrili nedôveru, je nekonkrétny
Text výzvy niektorých sudcov, v ktorom vyjadrili svoj názor na moje pôsobenie na čele Súdnej rady SR, je nekonkrétny.
Text výzvy niektorých sudcov, v ktorom vyjadrili svoj názor na moje pôsobenie na čele Súdnej rady SR, je nekonkrétny.
Pre TASR to uviedol predseda Súdnej rady SR Ján Mazák s tým, že sudcovia píšu o jeho mnohých osobných vyjadreniach v mene Súdnej rady, ale neuvádzajú ani jeden konkrétny prípad. Reagoval tak na otvorený list takmer dvoch stoviek sudcov, v ktorom mu vyjadrili nedôveru.
„Neveľmi potrebujem dôveru tých, ktorí sa po ťažkom a tragickom roku 2020 pre justíciu už otriasli a namiesto pokory, hľadania ciest nápravy, očisty od nehodných kolegov a konštruktívneho dialógu útočia hlava-nehlava na každého, kto nepodporuje ich názory, prípadne na všetko, čo sa navrhuje pre ozdravenie celkovej atmosféry v súdnictve,“ podotkol Mazák s tým, že toto nie je dobrá cesta.
[ad][/ad]
Znižovanie dôveryhodnosti
„Tvrdia, že prispievam k znižovaniu dôveryhodnosti občanov k súdnej moci. Iba pozabudli, že som nastupoval do funkcie 29. júna 2020, v čase, keď justícii verilo niekoľko percent obyvateľstva a najmä bratislavská časť slovenského súdnictva bola zamorená ťažkými podozreniami z kupovania spravodlivosti, z úplatkárstva a stykov s kriminálne ‘závadovými’ osobami,“ poznamenal predseda.
Signatári výzvy majú podľa neho zároveň plné právo na vyjadrenie svojho názoru.
V prípade komunikácie s európskymi inštitúciami ide podľa Mazáka o jeden prípad, keď zaujal stanovisko proti “neobjektívnemu názoru Kancelárie Poradnej rady európskych sudcov (CCJE), a nie, ako sa to píše, voči celej rade“. Názor CCJE podľa neho atakoval reformné legislatívne opatrenia, pričom bol písaný bez konzultácie so Súdnou radou a Ministerstvom spravodlivosti SR. „Nedobrý dojem zanechalo aj to, že také stanoviská sa obvykle pripravujú rok a názor kancelárie prišiel za necelé štyri týždne,“ zdôraznil.
Sudcovia vyjadrili znepokojenie
Sudcovia vyjadrili v otvorenom liste znepokojenie, že Mazák vykonáva svoju funkciu na “prezentovanie čisto svojich osobných názorov, ktoré v mnohých prípadoch prezentuje ako názor celej Súdnej rady“. Označujú to za neprípustné predovšetkým vo vzťahu komunikácie s európskymi inštitúciami.
Upozornili, že jeho vyjadrenia hraničia s neprimeranými útokmi na sudcovský stav, prispievajú k znižovaniu dôveryhodnosti občanov k súdnej moci a k manipulácii s právnym povedomím a s verejnou mienkou občanov SR. Skonštatovali, že za takéhoto stavu nemá a ani nemôže mať ich dôveru.
Nadšenci športu a bežeckých podujatí si už túto sobotu 11. mája prídu na svoje, keďže sa v Košiciach uskutoční polmaratón. Bežecké preteky však ovplyvnia premávku mestskej hromadnej dopravy v čase od 16:00 do 20:00 hod.
Župné mestečko v Košiciach tento rok prilákalo množstvo návštevníkov, ktorí sa tešili na bohatý program plný zaujímavých aktivít a podujatí. Hoci program prebiehal podľa plánov, úvod podujatia zaskočil mnohých prítomných.
Polícia obvinila Juraja C., dôchodcu z Levíc, z pokusu o úkladnú vraždu premiéra Roberta Fica. Atentátnikovi hrozí výnimočný trest – 25 rokov väzenia alebo doživotie. Podľa vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) mal motív konať z pomsty, nesúhlasiac s politikou súčasnej vlády a plánovanými zmenami.
Ján Mazák: Bezúhonní sudcovia mlčali, aj keď vedeli o korumpovaní, úplatkoch a iných nekalých praktikách
Sudcovský talár si obliekol v roku 1980. Postupne sa vypracoval až na predsedu Ústavného súdu (2000 – 2006). Potom pôsobil ako generálny advokát Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu (2006 – 2012).
Sudcovský talár si obliekol v roku 1980. Postupne sa vypracoval až na predsedu Ústavného súdu (2000 – 2006). Potom pôsobil ako generálny advokát Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu (2006 – 2012). Bol tiež poradcom prezidenta Andreja Kisku. V súčasnosti prednáša na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde kedysi právo vyštudoval. Ján Mazák (66) je od júna 2020 predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky.
Európska komisia porovnala justičné systémy vo všetkých krajinách EÚ a v dôveryhodnosti skončilo slovenské súdnictvo na predposlednej priečke. Čo podľa vás spôsobilo taký enormný nárast nedôvery v súdnictvo? Dôvody nízkej dôveryhodnosti slovenského súdnictva sú viaceré. Zbytočné prieťahy, nízka kvalita rozhodovania, vážne a aj preukázané podozrenia z kupovania spravodlivosti, uplácania sudcov, mimoprávne vplyvy na rozhodovanie súdov, napríklad zo strany ekonomicky mocných činiteľov alebo politicky vplyvných osobností. Z toho vyplynul, zjavne, silný pocit krivdy, nespravodlivého zaobchádzania s tými, ktorí sa dostali pred súd a tiež presvedčenie, že sudcovia berú otázku nestrannosti na ľahkú váhu.
[ad][/ad]
Po vlaňajšom medializovanom zatýkaní a obvinení viacerých sudcov ste sa vyjadrili, že rakovina zasiahla všetky poschodia súdnej moci. Aké kroky je podľa vás nevyhnutné urobiť, aby došlo systémovému ozdraveniu justície? V prvom rade sa musí zmeniť myslenie sudcov a ich nazeranie na ťažké problémy, v ktorých sa justícia zmieta. A prístup k nim. Viac sebaspytovania, pokory, sebareflexie. S tým by sa mala spojiť nezmieriteľnosť s korupčnými a podobnými praktikami. Vo vnútri súdnictva. Žiadne neformálne vplyvy, vypytovanie sa na veci, v ktorých nie som sudca, ale rozhoduje o nich kolega vo vedľajšej miestnosti. A už vôbec nie náznaky na protislužby za „dobrý“ rozsudok. Nejde o udávanie, ale o čistotu vzťahov medzi sudcami, zaručujúcu nestrannosť a nezávislosť. Nuž a zásadným východiskom na zmenu sú aj reformy v justícii. Prekreslenie súdnej mapy. Vytvorenie Najvyššieho správneho súdu. Dôraz na morálne štandardy sudcov, prísnejšie oko na ich majetkové pomery.
Majetkové priznania sudcov sa ukázali v minulosti ako nie príliš účinný nástroj kontroly. Vyskytli sa tiež prípady, keď disciplinárne senáty neriešili zjavné prehrešky sudcov. Čo všetko navrhujete, aby sa kontrola sudcov zlepšila? Súdna rada dostala nové kompetencie. Majetkové pomery kandidátov na sudcov aj sudcov sa budú preverovať oveľa prísnejšie, i s pomocou vyšetrovacích metód. Neviem, ako sa vyvinie konkrétna prax, ale som v tom mierne optimistický. Určite predídeme viacerým problémom. Disciplinárne senáty zaniknú k 1. augustu a disciplinárne previnenia bude prejednávať Najvyšší správny súd. Nazdávam sa, že sa na tomto súde veľmi zúži priestor na falošnú kolegialitu. Ale opäť – uvidíme.
Hovorilo sa, že v súdnictve prebiehala tzv. harabinizácia. Teraz, keď je Štefan Harabin preč a rozbiehajú sa ozdravné procesy, môžeme povedať, že je naše súdnictvo “odharabinizované”? Alebo ešte pociťujete ducha svojho predchodcu? Ak áno, v čom? Justícia sa v rokoch Harabina dostala do dlhodobého mravného úpadku. Vládli zvláštne pomery. Povyšovali sa a odmeňovali lojálni, hoci poslabší sudcovia, ponižovali sa skvelé osobnosti slovenského súdnictva. A mlčiaca väčšina sa prizerala. Menšina, ktorá sa kriticky ozvala, bola perzekvovaná. Štefan Harabin odišiel s hanbou, ale, žiaľ, zanechal za sebou viacero svojich „klonov“. A tí sa z času na čas nechajú počuť. Chvíľu to ešte potrvá, avšak pevne verím, že ich úplne zastaví nová generácia sudcov. Tá vo mne vzbudzuje dosť veľké nádeje. Z morálneho aj profesionálneho hľadiska.
[ad2][/ad2]
Pokračovanie článku je na ďalšej strane
[break][/break]
Predsedom Okresného súdu Košice II je Adrián Pažúr. Jeho meno sa spomína v Kočnerovej Threeme. Hoci v kauze nerozhodol v Kočnerov prospech, dva roky blokoval majetok spoločnosti Unipharma. Názor zmenil týždeň po zverejnení článkov Jána Kuciaka. Napriek tomu, že boli tieto skutočnosti známe, bývalý minister Gábor Gál ho v októbri 2019 do funkcie vymenoval. Keď hovoríme o očiste súdnictva, je podľa vás v poriadku, že na čele súdu stojí JUDr. Pažúr? V tomto prípade sa zdržím vecného komentára. Nazdávam sa totiž, že na kritiku mali čas viacerí bývalí zodpovední predstavitelia súdnej rady aj ministerstva, no nevyužili ho. Predseda okresného súdu bol vymenovaný, nie je trestne stíhaný a len na základe podozrení sa nedajú prijímať závery o tom, či by mal byť na čele Okresného súdu. I napriek tomu, že opísaný prípad dáva viacero dôvodov na zamyslenie. Najmä z hľadiska doby blokovania majetku žalovanej spoločnosti a dôvodu, pre ktorý sa toto zabezpečenie majetku náhle zrušilo bez toho, aby sa nejako podstatne zmenili okolnosti prípadu.
V Kočnerovej Threeme sme si prečítali šokujúce vyjadrenia sudcov, ktoré ich de facto usvedčujú z nezákonnosti, resp. zbavujú spôsobilosti obliekať si sudcovský talár. Ako si vysvetľujete, že bez obáv boli ochotní napísať aj veci, kvôli ktorým sa stali ľahko vydierateľnými? Nedokážem si to vysvetliť inak, iba túžbou po majetkových a iných výhodách, prípadne strachom pred prezradením nekalých praktík niektorých sudcov z minulosti, alebo snahou zapáčiť sa mocným v tejto krajine. Iné dôvody azda ani nie sú. Ale neverím, že nemali obavy. V skrytu duše určite trpeli.
Ukazuje sa, že nie málo sudcov bolo zapojených do korupčných schém. V kuloároch sa rozprávalo o rôznych aktivitách, na chodbách súdov sa vyskytovali “vybavovači” a pod. Ako je možné, že veľká časť čestných sudcov a sudkýň takú dlhú dobu mlčala? Veľká, až ozrutná otázka. Najmä preto, že títo bezúhonní sudcovia vedeli alebo aspoň tušili, že ich hodia do jedného vreca s korupčníkmi. No navzdory tomu mlčali, aj keď vedeli o korumpovaní, úplatkoch a iných nekalých praktikách, ba boli ticho aj v okamihoch, keď sa ich na konkrétne veci pýtali. Prečo? Strach? Nechuť páliť si prsty? Nedostatok občianskej statočnosti? Pocit, že ak riadne pracujem, ostatné sa ma netýka? Neviem, možno všetko to, čo som spomenul, zohralo nejakú úlohu.
Podľa vás zatýkanie a obviňovanie sudcov sa už skončilo? Ozvali sa hlasy, kedy táto vlna dorazí na východ… Nie som si istý, či nedôjde ešte k zadržaniu a obvineniu niektorých sudcov. Otázku by bolo potrebné položiť skôr inde, lenže tam (NAKA) sa odpovede nedočkáte. Áno, zachytil som informáciu, že sa chystá aj nejaká akcia na východnom Slovensku, ale, úprimne, také šumy ma nezaujímajú. Potešilo by ma však, ak by také niečo zostalo pri „jedna baba povedala“.
[ad][/ad]
Ako si vysvetľujete hromadný odchod sudcov z košických súdov vlani v marci po zmene vlády? Do dôchodku takmer naraz odišli osemnásti. Predseda krajského súdu Imrich Volkai, ktorý skončil tiež, povedal, že dôvodom nebola ministerkou Kolíkovou avizovaná očista justície. Váš názor? Odchody boli motivované, zväčša, dosiahnutím veku 65 rokov. U niektorých sudcov azda aj zdravotnými dôvodmi. Silne pochybujem, že iba to, že na kresle ministerky spravodlivosti sedí Mária Kolíková, by mohlo pôsobiť ako „pokyn“ na vyzlečenie talára. A očista justícia? Tu by som váhal so stanoviskom. Očista začala razantným spôsobom. Nedá sa vylúčiť, že niekto sa preľakol. Je to však dohad.
Prednášate európske a občianske právo na univerzite. Do akej miery sa podľa vás týka fenomén úplatkárstva a rodinkárstva právnických fakúlt na Slovensku? Nepoznám presne odpoveď. Ale za posledných desať až pätnásť rokov naša spoločnosť morálne tak upadla, že nevylučujem korupčné tlaky aj na právnických fakultách. Osobne som sa s nimi nestretol. Dôvod je jednoduchý. Na Ústave medzinárodného práva a európskeho práva sme voči takým praktikám ozaj odolní. Stačí sa spýtať na výsledky skúšok z európskeho práva, alebo nech niekto povie, že takú skúšku si vybavil. Nenájde sa nikto.
AKTUALIZOVANÉ Novým predsedom Súdnej rady SR sa stal bývalý predseda Ústavného súdu SR Ján Mazák. Súdna rada ho zvolila v pondelok na svojom zasadnutí.
AKTUALIZOVANÉ
Novým predsedom Súdnej rady SR sa stal bývalý predseda Ústavného súdu SR Ján Mazák. Súdna rada ho zvolila v pondelok na svojom zasadnutí. Za jeho zvolenie hlasovalo 13 členov zo 16 prítomných.
V prvom rade sa chce Mazák sústrediť na to, čo je nevybavené, nerozhodnuté a zameškané na súdnej rade, aj na požiadavky krajských a okresných súdov, Najvyššieho súdu SR a ministerky spravodlivosti. Mazák potrebuje podľa vlastných slov zistiť, v akom stave je agenda, roztriediť ju, v krátkej dobe vybaviť a nabehnúť na bežný režim rady.
„Súdna rada je pod veľkým tlakom a okrem bežných kompetencií sa musí zaoberať tým, čo sa deje v justícii s osobitným sústredením sa na kriminálne a negatívne javy a niektorých, ktorí sú vo väzbe, niektorí sú stíhaní alebo podozrievaní,“ povedal.
Mazák podotkol, že chce všetko robiť inak ako jeho predchodkyňa.
„Budem sa usilovať o to, aby celá Súdna rada SR pracovala, a aby som bol skutočne moderátor a koordinátor,“ podotkol Mazák.
Chce ponúkať súdnej rade riešenia, návrhy či podnety na legislatívu. Plánuje sa taktiež pokúsiť presunúť organizačnú administratívu na seba. Členov bude zapájať len do rozhodovacích procesov alebo do toho, čo si budú želať.
[ad][/ad]
Dôveryhodnosť súdnictva
Nový predseda uvažuje aj o novom rokovacom poriadku. Chce, aby tam bolo obmedzenie, ktoré bude brániť tomu, aby sa na zasadnutiach rozprávalo o veciach, ktoré nesúvisia s predmetom konania.
Opatrenia na zvýšenie dôveryhodnosti súdnictva sú podľa Mazáka najťažšou výzvou pred súdnou radou a súdnictvom. Skonštatoval, že bude dbať na záujmy členov a členiek súdnej rady, na ich nezávislosť a nestrannosť a bude ich chrániť.
„Presvedčím ich, že žiť v prostredí, ktoré je naozaj nestranné, nepodlieha žiadnym tlakom, nepodlieha túžbe zavďačiť sa mocným a bohatým, je úplne komfortné,“ hovorí Mazák. Dodal, že ak by mu sudcovia a sudkyne nedôverovali, tak sa funkcie vzdá. Taktiež chce úzko spolupracovať so Združením pre otvorenú justíciu.
Mazák vo funkcii vystriedal Lenku Praženkovú, ktorá z pozície odstúpila. Navrhli ho nominanti zo všetkých zložiek moci, teda členovia súdnej rady volení sudcami, parlamentom a vymenovaní vládou a prezidentkou. Pod návrh sa podpísali Elena Berthotyová, Alena Svetlovská, Juraj Kliment a Miloš Kolek. Mazák bol v minulosti okrem iného predsedom Ústavného súdu SR, radil aj niekdajšiemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi.
V utorok 7. 5. prebehla na pôde Katedry politológie Filozofickej fakulty UPJŠ konferencia zameraná na rôzne aspekty spravodlivosti. Svoj výstup na nej mala aj bývalá ministerka financií Ing. Brigita Schmögnerová, CSc. Rovnako sa jej zúčastnil aj riaditeľ Filozofického ústavu SAV doc. Mgr. Richard Sťahel, PhD.
Rodičovské príspevky sa od budúceho roka zvýšia o takmer dve percentá. Upozornil na to analytik a kandidát do eurovolieb za stranu Demokrati Jozef Mihál. Pre rok 2025 tak bude platiť suma 351 eur, ak rodič nepoberal na dané dieťa materskú na dvojičky alebo trojičky, a aj suma 482 eur v prípade, že rodič na dané dieťa poberal materskú na dvojičky či trojičky.
Začína sa rekonštrukcia košickej Steel Arény. Na tlačovej besede o tom informoval primátor mesta Košice Jaroslav Polaček. Doplnil, že dnešným dňom (6. 5.) sa aréna odovzdáva stavebným firmám.
Kandidátom na post sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) je Ján Mazák. Potvrdili to v Kancelárii Súdnej rady SR.
Kandidátom na post sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) je Ján Mazák. Potvrdili to v Kancelárii Súdnej rady SR.
Jeho kandidatúru predložila predsedníčka Súdnej rady SR Jana Bajánková, podpredseda rady Ján Vanko a člen rady Milan Ďurica.
Tretieho kandidáta je potrebné zvoliť, keďže sa to Súdnej rade na začiatku decembra nepodarilo ani v opakovanej voľbe. Súdna rada vtedy zvolila iba dvojicu kandidátov – košického krajského sudcu Ladislava Duditša a Zuzanu Dlugošovú, ktorá na súde pôsobila v rokoch 2009 až 2013 ako právnička. Mazák neúspešne kandidoval v novembri na post sudcu Súdneho dvora Európskej únie so sídlom v Luxemburgu.
Tretieho kandidáta na sudcu ESĽP bude Súdna rada SR voliť 26. januára. Termín na predkladanie kandidátov je 2. januára. Ide už o tretí výber. Dva zoznamy kandidátov nám odmietli. Trojicu vybranú súdnou radou ešte musí odobriť vláda a až následne predložíme zoznam Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.
ESĽP bol založený v roku 1959, jeho sídlom je Štrasburg. Je inštitúciou Rady Európy a každá členská krajina v ňom má jedného sudcu, v súčasnosti je ich 47. Na súd sa môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že niektorý z členských štátov RE porušil jeho práva zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach alebo dodatkovými protokolmi, uvádza sa na stránke ministerstva zahraničných vecí.
Sudcovi ESĽP za Slovensko Jánovi Šikutovi sa skončilo funkčné obdobie 31. októbra 2013. Na súde môže pracovať do zvolenia nástupcu.
Výnimočný večer plný kultúry, histórie a zábavy sa odohral 18. mája v Košiciach počas Noci múzeí. Miestne múzeá a galérie otvorili svoje dvere a pripravili pre návštevníkov bohatý sprievodný program. Tento rok ponúkla východoslovenská metropola až 36 miest plných nezabudnuteľných zážitkov pre všetkých.
Dva roky trvajúca výstavba košického obchvatu na druhom úseku R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany v dĺžke vyše 14 kilometrov pokračuje v plnom prúde. Aktuálne stavbári pracujú na mostných objektoch, protihlukových stenách či oporných múroch.
V poslednom období sa obyvatelia, nielen Košického kraja, stretávajú s čoraz častejšími extrémami. Aj na portáli KOŠICE: DNES sa pred nedávanom mohli dozvedieť o teplotných rekordoch, ktoré zasiahli východné Slovensko. Vo februári sme dokonca boli svedkami najteplejšieho zimného dňa.
Sudca Miľan odmietal pojednávať s respirátorom, Mazák mu navrhol dočasné pozastavenie výkonu funkcie
Sudca sa dlhodobo odmieta podrobiť protipandemickým opatreniam proti koronavírusu.
Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák navrhol dočasné pozastavenie výkonu funkcie u sudcu Okresného súdu Zvolen Dalibora Miľana. Sudca sa dlhodobo, najmenej od 1. januára 2021, odmieta podrobiť protiepidemickým opatreniam proti šíreniu ochorenia COVID-19.
Nerešpektoval príkazy
Návrh mu bol 31. mája doručený elektronickou poštou a členovia súdnej rady o ňom budú rozhodovať na zasadnutí 18. júna 2021. Sudca je na toto zasadnutie riadne pozvaný. Informovala o tom rada na svojej internetovej stránke.
Viac o téme: Koronavírus
Sudca od marca 2021 do 31. mája 2021 viacnásobne odmietol pojednávať a rozhodovať vo veciach, v ktorých je zákonným sudcom, s použitím prostriedkov na prekrytie dýchacích ciest. Naposledy tak konal 31. mája 2021. Miľan nerešpektoval príkazy predsedníčky Okresného súdu Zvolen.
Môže byť ohrozená dôveryhodnosť
Napokon jej na pojednávaní uložil poriadkovú pokutu 300 eur za to, že ho žiadala, aby pojednával s prekrytými dýchacími cestami.
V tomto konaní pokračoval napriek trom zákrokom polície v marci a v máji 2021, ktorým dokonca na pojednávaní konanom 31. mája 2021 uložil za výkon ich policajnej právomoci poriadkové pokuty vo výške 66 eur.
Návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu je právne založený na tom, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, že sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva.
V pondelok (13. 5.) krátko pred polnocou viedla 25-ročná vodučka vozidlo značky VW Pasat po Komenského ulici v Košiciach v smere na Havlíčkovú ulicu, kde spôsobila nehodu. Informáciu priniesla košická polícia.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) podstúpil v piatok chirurgický zákrok. Jeho zdravotný stav je stabilizovaný, ale stále vážny. Informovali o tom vicepremiér Robert Kaliňák (Smer-SD) a riaditeľka banskobystrickej nemocnice Miriam Lapuníková.
Zóna regulovaného parkovania pri amfiteátri v Košiciach sa rozšíri o priľahlé parkovisko. Vyplýva to zo zmeny príslušného všeobecne záväzného nariadenia, ktorú na dnešnom (15. 5.) mimoriadnom rokovaní košického zastupiteľstva schválili mestskí poslanci.
J. Mazák: Súdne prieťahy v rodinnom práve sú nebezpečným fenoménom
Súdne prieťahy v rodinnoprávnej oblasti, ktorá zahŕňa hlavne starostlivosť súdu o maloletých, sú nebezpečným fenoménom a treba voči nemu prijať opatrenia.
Súdne prieťahy v rodinnoprávnej oblasti, ktorá zahŕňa hlavne starostlivosť súdu o maloletých, sú nebezpečným fenoménom a treba voči nemu prijať opatrenia. Po stretnutí s tzv. vymazanými rodičmi to skonštatoval predseda Súdnej rady SR Ján Mazák.
Ten sa vo štvrtok online stretol s členmi občianskych združení a iniciatív, ktoré upozorňujú na dlhoročné problémy súvisiace s porušovaním ústavných práv a medzinárodných dohovorov v rodinnoprávnej agende. Hlavnou témou diskusie bolo rozhodovanie súdov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých s dôrazom na zbytočné prieťahy v konaní. „Zbytočné prieťahy v rodinnoprávnej agende, ktorá zahŕňa hlavne starostlivosť súdu o maloletých a výkon rozhodnutia, sú nebezpečným fenoménom, proti ktorému sa musia prijať dovolené legislatívne a výkonné opatrenia na všetkých úrovniach,“ myslí si Mazák.
[ad][/ad]
Súdna rada však na riešenie problému nemá dostatočné kompetencie. Nemá oprávnenie výraznejšie vstupovať do postupov rodinnoprávnych súdov. Pomôcť by však mohol podľa Mazáka zvýšený a každodenný dohľad predsedov jednotlivých súdov. „Ako predseda Súdnej rady trvám na tom, aby zodpovednosť za také prieťahy uplatňovali predsedovia súdov a sudcovské rady. Ak nekonajú tak, ako by mali, tak je možné uvážiť ďalšie postupy vrátane postihu týchto funkcionárov súdov,“ upozornil Mazák.
Súdna rada napriek tomu chce riešiť otázky zbytočných prieťahov. Zákon o Súdnej rade obsahuje zákonný základ na to, aby mohla pôsobiť ako verejná kontrola efektívneho rodinnoprávneho súdnictva. „Na to, aby sme v Súdnej rade dokázali tieto zámery uviesť aj do praxe, bude nevyhnutné, aby bol určený zodpovedný zamestnanec Kancelárie Súdnej rady, ktorý by sa venoval len rodinnoprávnej agende, sledoval zbytočné prieťahy, prístupy predsedov súdov, najmä k nálezom Ústavného súdu, analyzoval revízne správy a pravidelne o tom informoval Súdnu radu,“ uzavrel predseda Súdnej rady.
V pondelok (13. 5.) krátko pred polnocou viedla 25-ročná vodučka vozidlo značky VW Pasat po Komenského ulici v Košiciach v smere na Havlíčkovú ulicu, kde spôsobila nehodu. Informáciu priniesla košická polícia.
Predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka porušil zákon o samosprávnych krajoch. Podľa informácií od krajskej prokuratúry došlo k porušeniu, keď Trnka v novembri minulého roka dočasne zveril vedenie Správy ciest KSK Petrovi Vaľkovi. Prokuratúra to uviedla v upozornení adresovanom KSK.
Na Letisku Košice už začali novú letnú dovolenkovú sezónu. Počas nej môžu cestujúci z východného Slovenska využívať vyše 900 charterových letov pre cestovné kancelárie do 17 prímorských destinácií v 11 krajinách. Letisková spoločnosť v piatok (26. 4.) informovala, že tohtoročnými novinkami sú albánska Tirana, turecký Izmir, grécky ostrov Zakyntos a prístavné mesto Patras, ako aj Podgorica v Čiernej Hore a po dlhšom čase sa vracia do ponuky aj španielska Palma de Mallorca.