Vietnam zo severu na juh

Banánovníkové plantáže a ryžové polia lemujú novú diaľnicu z letiska do Hanoja. Nielen okolie hlavného mesta, ale celý Vietnam je plný kontrastov, ako sme videli pri putovaní touto krajinou zo severu na juh s cestovnou kanceláriou Ferrotour. 

Tradičný život sa prepletá s moderným, chudoba s luxusom, socializmus s kapitalizmom, nízka hygiena so sterilnou čistotou, hluk a smog s pokojom a čerstvým morským vzduchom. Jing a jang. Alebo vietnamská všehochuť. 

V Hanoji nás ohromila doprava, predovšetkým neutíchajúci široký prúd motocyklov a neustále trúbenie. Prejsť cez cestu sa nám zdalo nemožné, no naoko vyzerajúci chaos v uliciach perfektne funguje a k nehodám dochádza len zriedka. Vietnamská spoločnosť je silne spätá s budhizmom, ktorý je náboženstvom i životnou filozofiou. S tým súvisí ohľaduplnosť a rešpekt k ostatným, čo vidno v doprave, pri stolovaní či akejkoľvek interakcii medzi ľuďmi. Nekonečné stláčanie klaksónov nie je prejavom podráždenosti, ale dobre mysleným varovaním: „Pozor, som za tebou a nechcem ti ublížiť.“  

Medzi riekami

Rušné sedemmiliónové veľkomesto obklopujú rieky, vďaka ktorým získalo svoj názov – Ha Noi zhruba znamená „medzi riekami“. Je zmesou starobylých budhistických pamiatok, francúzskej koloniálnej architektúry, novej výstavby s neobvykle úzkymi domami i modernými výškovými biznis centrami. Nielen rieky, ale i jazerá sú späté s mestom. Na brehu tých najväčších ležia vzácne chrámy – pagody: Tran Quoc zo 6.storočia či Jednopilierová pagoda (Chua Mot Cot) postavená akoby v lotosovom kvete. Chrám nefritovej hory (Ngoc Son) zdobí malý ostrov na Jazere vráteného meča (Ho Hoan Kiem), v ktorom ešte donedávna žila posvätná korytnačka. Neďaleko  sa nachádza najstaršia univerzita vo Vietname, Chrám literatúry (Van Mieu), zasvätený čínskemu filozofovi Konfuciovi. Všetky tieto miesta sme navštívili a na brehu jazera Hoan Kiem sme omsi s vietnamskými ženami večer aj zatancovali. 

Chaos, ktorý má zmysel

Príjemnou zmenou bol výlet do zátoky Ha Long. Svetoznáma Dračia zátoka, zapísaná na Zozname prírodného dedičstva UNESCO, je posiata strmými vápencovými ostrovmi podivných tvarov. Krasové bralá, je ich takmer 2000, sa prudko dvíhajú od hladiny smaragdového mora do výšky 50 až 100 metrov. Preto je väčšina z nich neobývateľná a ich prírodná krása nenarušená. Plavba pomedzi ne, ochutnávka jedál z morských plodov na lodi i návšteva krasových jaskýň patrí medzi nezabudnuteľné zážitky z Vietnamu.  

Cestou po vidieku nás zaujali neobvyklé cintoríny v ryžových poliach. Farebné hroby s vežičkami nebývajú pravidelne usporiadané do radov, ale smerujú na rôzne strany. Domnelý chaos má však svoj zmysel a vysvetlenie – feng šuej. Podľa neho musí byť človek pochovaný tak, aby bola jeho osobnosť aj po smrti v harmónii s prostredím. Ďalšou zvláštnosťou je, že každý zosnulý má dva pohreby. Pri prvom je telo uložené v drevenej rakve do zeme. Po troch rokoch sa ostatky vykopú, kosti umyjú a v správnom poradí vložia do malej keramickej rakvy. Nasleduje stavba honosného náhrobku, obvykle v tvare veže s viacerými strieškami. Jeho veľkosť a výzdoba závisí od finančných možností rodiny, no čiastky za starostlivosť o mŕtvych často prevyšujú náklady na bývanie živých.  

Bohatstvo a nebývalý rozmach je prítomný na každom kroku v stredovietnamskom meste Da Nang, ktorý je od roku 2015 novým partnerským mestom Košíc. Naopak neďaleké Hue na brehu Voňavej rieky s Citadelou a Cisárskym zakázaným mestom dynastie Nguyen či starobylý HoiAn dýchajú dávnou históriou. 

Busta poľského arechológa

V úzkych uličkách Hoi Anu lemovaných starodávnymi domami japonských a čínskych obchodníkov nás prekvapila busta s menom Kazimierz Kwiatkowski. Poľskému archeológovi postavili Vietnamci pomník z vďaky za jeho úsilie o zachovanie autentickosti Hoi Anu. Zásluhou Kwiatkowskeho bolo historické mestečko zapísané na Zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO. Toto čarovného miesto sa stalo ešte  romantickejším večer, keď sa rozsvietili lampióny v uliciach, na mostoch aj vyzdobených loďkách plávajúcich po rieke.  

Stredný Vietnam však nie sú len rýchlo sa rozvíjajúce mestá, moderné prímorské rezorty a historické pamiatky. Je to aj divoká, bujná tropická príroda, kilometre nedotknutých piesočných pláží či vidiecke usadlosti obklopené jazierkami s lotosovými kvetmi, kde pri práci na poliach pomáhajú byvoly vodné.

Iný svet

Po príchode do deväťmiliónovej juhovietnamskej metropoly sme sa ocitli zasa v inom svete. Saigon, od r. 1975 Hočiminovo mesto, je o riadny kus napred v porovnaní s hlavným mestom a politickým centrom Hanojom na opačnom konci krajiny. Koncentrácia ekonomickej moci je jednoducho v Saigone. Je plný bánk, moderných obchodných domov, butikov svetových značiek, drahých hotelov a mrakodrapov, z ktorých najznámejší je finančné centrum Bitexco. Z jeho plošiny Skydeck na 49.poschodí sme mali úchvatný výhľad na pulzujúce mesto i meandrujúcu rieku Saigon. 

Výrazne odlišné sú stavby z čias francúzskeho kolonializmu – katedrála Notre Dame, kresťanský kostol z 19. storočia či budova centrálnej pošty a radnice. Neďaleko sa nachádza Palác zjednotenia a Múzeum vojny zamerané na americko-vietnamský konflikt z rokov 1964 -75 s expozíciou artefaktov a mrazivých fotografií vojnových zločinov a jeho následkov.

K najvýznamnejším budhistickým pamiatkam v Hočiminovom meste patrí pagoda Nefritového cisára plná drevených sošiek a rezbárskych diel zobrazujúcich utrpenie v pekle. 

(ML)