Večera s…: Andrej Petrovič, šéf košického baletu

Úspešný tanečník, choreograf a pedagóg Andrej Petrovič (38) po štúdiách pôsobil a zbieral skúsenosti v zahraničí, okrem iného aj po boku popredného londýnskeho choreografa Akrama Khana. Tohto roku bol menovaný za riaditeľa baletu Štátneho divadla v Košiciach. Napriek tomu, že sa takpovediac „živí“ nohami, ani jeho ruky v kuchyni sa nenechajú zahanbiť. Vie uvariť manželke, pri sporáku spolupracuje aj so svojimi deťmi a na tanieri ho neodradia ani larvy.

Aký máte vzťah ku kuchyni? Varíte sám? 
– Veľmi dobrý. Mojou špecialitou je polievka – vývar, ale pokojne zvládnem varené aj pečené jedlá známe v slovenskej kuchyni. Z talianskej kuchyne rád pripravujem rizoto podlievané čistým vývarom a bielym vínom.

Akému jedlu sa vyhýbate? 
– Špecifickú chuť má pre mňa bravčová pečienka. Ako deti sme ju často mali v školských jedálňach a muselo sa všetko pekne spapkať.

[ad][/ad] 

Ktoré je vaše najobľúbenejšie jedlo?
– Pečené rebrá s prílohou – feferóny, uhorka, čalamáda, horčica, chren – zapíjané pivom. A po nejakom čase nastupuje niečo na vytrávenie, čo je tiež zábavné.

Ochutnali ste niečo cudzokrajné, exotické, prípadne, na čo také máte chúťky?
– Pečeného holuba a vysmážané larvy v Pekingu. Ponúkol ma nimi kamarát so slovami – daj si štipľavý čipsík. Neskôr sa mi priznal, ale dojedol som to. Bolo to dobre ochutené a mám aspoň zážitok, s ktorým sa môžem chváliť.

Čo vás na varení najviac odrádza, v čom ste ľavý?
– Že sa z výparov a ochutnávania najem skôr, ako to je hotové. A málo solím, keď sa veľmi snažím.

Mali ste nejaké nehody pri varení? 
– Iba také klasické – porezanie nožom či rozbitie pohára, alebo taniera. Pre mňa je najväčším umením variť, keď sa mi rozhodnú pomáhať deti.

Držali ste niekedy diétu? Čo ste vtedy jedli?
– Pre mňa je diétou moja práca. Držím ju a ani o tom neviem. Skôr si musím dávať pozor, aby som jedol.

Súhlasíte s tvrdením, že láska ide cez žalúdok? 
– Mám rád ten pocit, keď som v kruhu priateľov a jedlo je naozaj prostriedkom, ktorý spája ľudí. Nehovoriac o tom, že keď im navarím ja, chutí im a ešte ma aj pochvália, tak to je najväčšia odmena. A, samozrejme, pohľad mojej ženy (spokojnosť).

[ad2][/ad2]