Ako čiarka menila dejiny?

V dejinách má nezastupiteľné miesto písmo. Gramatika je jeho súčasťou nielen na písomnej úrovni, ale aj v bežnom živote. Niektorí ju ovládajú výborne, iní menej. 

Nielen písanie veľkých písmen, mäkkého a tvrdého y, ale aj písanie čiarok prinúti človeka zapojiť všetky potrebné a dostupné zmysly. 

Arcibiskupov, ktorý možno nevedomky zabil kráľovnú

Jedným z najznámejších príkladov z dejín, o ktorom doteraz hovoria pedagógovia, je prípad uhorského kráľa Ondreja II. a jeho manželky Gertrúdy.

Kráľ získaval peniaze na vojenské výpravy prevažne od Židov a moslimov, čo sa nepáčilo cirkevným hodnostárom a uhorským šľachticom. Podporovala ho však jeho manželka, proti ktorej sa obrátil hnev väčšiny uhorskej šľachty. Gertrúda prostredníctvom svojho manžela dostávala na pozície v cirkevných úradoch a rôznych krajinských hodností cudzincov. Uhorskí magnáti sa preto rozhodli kráľovnú zabiť.

Práve s touto skutočnosťou sa viaže kuriozita s čiarkou. Počas neprítomnosti Ondreja II. na kráľovskom dvore sprisahanci poslali ostrihomskému arcibiskupovi list, v ktorom ho informovali o ich pláne. Odpoveď od arcibiskupa prišla takmer okamžite. Bola písaná v latinčine a bez interpunkčných znamienok: „Regginam occidere nolite timere bonum est si omnes consentiunt ego non contradico“.

Vrahovia si túto odpoveď vysvetlili takto: „Zabiť kráľovnú netreba báť sa Vám, bude dobre, a ak všetci súhlasia, ja nie som proti.“

Kráľovnú zabili 28. septembra 1213. na poľovačke. Keď sa to dozvedel kráľ, vrahov dal naraziť na kôl. O svoj život sa chvíľu bál aj arcibiskup, ktorý sa obhajoval tým, že rozkaz znel ináč: Zabiť kráľovnú netreba, báť sa Vám bude dobré, a ak všetci súhlasia, ja nie, som proti.“ Ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi preto nakoniec život zachránila čiarka.

[ad][/ad]

Predpovedala veštba smrť dobyvateľa? 

Keď sa pozrieme ešte hlbšie do histórie, môžeme sa zastaviť pri mene Alexander Veľký, najväčšieho známeho dobyvateľa v dejinách. Napriek jeho smrti vo veku 33 rokov sa mu podarilo ovládnuť takmer polovicu dovtedy prebádaného sveta. Okrem východného pobrežia Stredozemného mora a gréckych miest v malej Ázii si dokázal podmaniť Perziu, Egypt, Palestínu a Feníciu.

V roku 332 pred n. l. navštívil veštkyňu Sibylu. Jej veštba znela: „Ibis, redibis, non morieris in bello”, čo v preklade znamená pôjdeš, vrátiš sa, nezomrieš vo vojne. A aký bol výsledok? Išiel, ale už sa nevrátil. Dejiny preto čiarku posunuli, čo úplne mení význam: „Ibis, redibis non, morieris in bello.” Pôjdeš, nevrátiš sa, zomrieš vo vojne. Spomínanú vetu predpovedali každému vojakovi, ktorý sa zaujímal, ako dopadne vo vojne.

Alexander Veľký nezomrel napriek svojej bojovnej povahe v boji. Existuje niekoľko teórií, najpravdepodobnejšou z nich je, že zomrel na recidívu malárie, ktorú už raz prekonal. 

[ad2][/ad2]

Čiarkou menila osudy vyhnancov

Ďalšiu, životne dôležitú čiarku, sme našli v cárskom Rusku. Manželka Alexandra III. – cárovná Maria Fjodorovna – zachránila život jednému väzňovi tak, že prepísala obyčajnú čiarku v písomnom rozkaze svojho manžela. Pôvodné nariadenie znelo: „Udeliť milosť nemožné poslať na Sibír,“ čo po malej úprave zmenilo význam na: „Udeliť milosť, nemožné poslať na Sibír.“

Cárovná bola známa tým, že tlmila despotizmus svojho manžela, človeka komplikovanej povahy, ktorý často urážal svojich poddaných.

Čiarka pre Jozefa Tisa

Slovenský prezident v rokoch 1939 až 1945 Jozef Tiso bol po 2. svetovej vojne postavený pred trestný tribunál a súdený za vojnové zločiny. Obvinený bol z deportácie Židov do koncentračných táborov, ale aj spolupráca s nacistickým Nemeckom.

Vtedajší prezident Edvard Beneš mal možnosť a právo podpísať akt udelenia milosti na základe žiadosti odsúdeného a obhajoby. Následne mohol žiadať jeho potvrdenie zodpovedným členom vlády. III Beneš však chcel pre Tisa trest smrti. Pred tým však poslal vláde list a vyžiadal si od nej stanovisko. V liste naznačil svoje úmysly: „Popraviť nemožno omilostiť,“ a nepriamo naznačil, kde by čiarku umiestnil. Jozefa Tisa popravili 18. apríla 1947 v Bratislave.

(TASR, BP)

[ad3][/ad3]