Alžbetina ulica III

V dnešnom pokračovaní seriálu sa ešte raz vrátime k pohľadnici z roku 1900. Sme vám totiž dlžní zopár zaujímavých informácií o tejto časti Alžbetinej ulice. 

Vľavo je rozsiahla budova Košickej sporiteľne (č. 2). Vidieť na nej zavesenú „modrú guľu“, dlhoročný symbol tunajšej predajne lahôdok. Podarilo sa ju zachrániť a je umiestnená v depozitári Východoslovenského múzea…

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

Na pohľadnici vidieť stanovište fiakrov, akých bolo v meste niekoľko. Boli očíslované a evidované na policajnom kapitanáte. Zabezpečovali individuálnu prepravu osôb podľa podmienok stanovených v štatúte mesta, ktorý určoval aj cenu prepravy, stanovištia, hygienické a estetické požiadavky prepravy.

O budove vpravo (Alžbetina č. 1), v ktorej sídlilo veľké železiarstvo „Fleischer & Schirger“, sme už písali. Za ňou je dom č. 3, vtedy ešte jednoposchodový. V roku 1903 ho staviteľ Ján Kozák vyvýšil o druhé poschodie a manzardky. V 18. storočí budovu vlastnil zeman Michal Szepessy a okolo roku 1780 ju predal Jánovi Angererovi. Po ňom sa majiteľom stal kožušník Ľudovít Eothe, po ňom patril Jurajovi Brillichovi. Od roku 1848 tu býval židovský obchodník s kožami, neskôr úspešný veľkopodnikateľ a majiteľ mlyna Leopold Ungár. V roku 1857 bol majiteľom domu Čech Filip Hruška a po ňom ho získala Ľudmila Szencsáková.

V roku 1907 budovu kúpil obchodník s potravinami Ferdinand Aufricht, zvýšil ju o poschodie a zmodernizoval v secesnom duchu. Jeho žena Regina dom vlastnila do začiatku 40. rokov, po nej do roku 1945 majiteľ reklamnej agentúry Ernest Andor. Zo známejších obchodov tu pôsobili lahôdky bratov Aufrichtovcov, neskôr Šalamúna Friedmanna. Od konca 19. storočia tu bolo aj zlatníctvo a hodinárstvo Františka Gubera ml., ktoré potom, asi do roku 1930, prevádzkoval Eugen Kendi.