Bačíkova ulica – v minulosti Korunná, Tordássyho i Molotovova
Dnešnú Bačíkovu ulicu vytýčili po zbúraní mestského opevnenia už koncom 30. rokov 19. storočia na mieste bývalej vonkajšej hradnej priekopy v tesnom susedstve zvyškov tzv. Tehlovej bašty zo 17. storočia. Pôvodnú Korunnú ulicu premenovali v roku 1895 na Tordássyho ulicu, na pamiatku bohatého mešťana Andreja Tordássyho, ktorý tu vlastnil rozsiahlu záhradu a jeden zo svojich dvoch domov.
Dnešnú Bačíkovu ulicu vytýčili po zbúraní mestského opevnenia už koncom 30. rokov 19. storočia na mieste bývalej vonkajšej hradnej priekopy v tesnom susedstve zvyškov tzv. Tehlovej bašty zo 17. storočia. Pôvodnú Korunnú ulicu premenovali v roku 1895 na Tordássyho ulicu, na pamiatku bohatého mešťana Andreja Tordássyho, ktorý tu vlastnil rozsiahlu záhradu a jeden zo svojich dvoch domov. Spolu s celým majetkom ho odkázal mestu a základina mala slúžiť na podporu sirôt a chudobných. Nerešpektujúc jeho zásluhy, ulicu v roku 1945 pomenovali po komunistickom ministrovi zahraničných vecí Sovietskeho zväzu V. M. Molotovovi, ktorý v roku 1939 uzavrel s Nemeckom neslávne známy pakt Molotov-Ribbentrop. Koncom 50. rokov ulicu pomenovali po košickom rodákovi, študentovi práva v Budapešti a príslušníkovi protifašistického odboja Jankovi Bačíkovi…
Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.
Na juhovýchodnej strane ulice stojí nárožná budova bývalej Obchodnej a priemyselnej komory. Na tomto mieste postavili prvý prízemný dom v polovici 40. rokov 19. storočia. V roku 1869 ho kúpou získal zámožný mešťan Andrej Tordássy. Začínal ako obuvník, no zbohatol hlavne po sobáši so svojou druhou manželkou Agnesou Zlinszkou z bohatej spišskej rodiny. Keďže boli bezdetní, ešte za svojho života založili základinu a tento aj ďalší svoj dom odkázali mestu Košice, aby ich využilo na sociálne účely. Mesto dalo budovu k dispozícii Košickému dobročinnému ženskému spolku, ktorý tu zriadil sirotinec. Od roku 1899 bola v ňom prvá mestská pôrodnica, ktorú založil spolok Biely kríž.
Keďže košickej Obchodnej a priemyselnej komore nepostačovali priestory prenajaté v budove Košickej hypotečnej banky, už od roku 1926 sa nastoľovala otázka výstavby vlastnej účelovej budovy. Na pozemku po zbúranom Tordássyho dome začala 15. augusta 1929 stavebná firma Huga Kaboša s novostavbou podľa projektov Ľudovíta Oelschlägera a v októbri 1930 bola stavba ukončená.
Na prízemí zo strany Hlavnej ulice boli pôvodne aj obchodné miestnosti. Po roku 1948 predajne zrušili a prízemnú časť fasády medzi oknami obložili travertínovým obkladom. Zbúrali aj murovaný stánok predaja novín a tabakových výrobkov, ktorý stál na nároží. Od roku 1948 v budove sídlil krajský výbor Komunistickej strany Slovenska. V 60. rokoch priestory využívala Štátna banka československá. Potrebám Všeobecnej úverovej banky slúži budova dodnes.
Na protiľahlej strane ulice vznikli v rokoch 1898 a 1900 dva veľké činžové domy. Starší z nich stojí na križovatke s Mäsiarskou ulicou. Dala ho postaviť vdova Mária Czapkayová, ktorej manžel Imrich Czapkay pochádzal zo zemianskej šarišskej rodiny a od roku 1868 pôsobil v Košiciach ako lekár.
Od roku 1919 dom vlastnil majiteľ továrne na šamotové výrobky a kachľové pece František Ballo a od začiatku roku 1926 Škodové závody z Plzne. Administratívne priestory využívali Penzijný ústav pre úradníkov a sekretariát Maďarskej národnej strany. Až do polovice 80. rokov boli v dome hlavne nájomné byty, potom patril Výskumnému ústavu elektrických strojov točivých.
Dom vpravo v pozadí vznikol v rokoch 1899 – 1900. Postaviť ho dal pre vojenské účely známy podnikateľ Henrich Fodor. Dokončenia sa nedožil a jeho vdova Amália, žijúca v Budapešti, ho takmer celý prenajala vojsku. Priestory po armáde v roku 1919 prenajal redakcii novín Slovenský východ, ktorá tu pôsobila až do roku 1933. Sídlili tu aj redakcie ďalších slovenských periodík – časopisu Vesna a týždenníka Slovenský ľud. Kancelárie tu mala aj Československá tlačová kancelária a konzuláty Poľska a Nemecka.
Po roku 1945 bývalé kancelárie prispôsobili na nájomné byty. V roku 1973 budovy vyčlenili pre potreby Štátneho archívu, ale prešlo mnoho rokov, než boli jej zdevastované priestory úplne zrekonštruované a prispôsobené novému účelu.
foto: archív jg, veja
Najnovšie články
Pri Vyšnom Medzeve horí les, zasahujú profesionálni aj dobrovoľní hasiči
ZSSK od 1. septembra vstupuje do IDS Východ. Integrované cestovanie sa rozšíri aj na vlaky
Pri čelnej zrážke dvoch áut v okrese Michalovce zahynul vodič vozidla
