Budovu na Tajovského nechali postaviť slobodomurári

Minulý týždeň sme načreli do histórie Timonovej a Tajovského ulice. Dnes si podrobnejšie popíšeme dve budovy na Tajovského. Jednu z nich, v ktorej v súčasnosti sídli scéna Bábkového divadla Jorik, si v roku 1913 nechali postaviť košickí slobodomurári. Do druhej sa v roku 1990 nasťahovala Mestská polícia.

Hnutie slobodomurárov zapustilo v Košiciach svoje korene už koncom 18. storočia, keď tu pod vplyvom jakobínov a myšlienok francúzskej revolúcie vznikla v roku 1777 prvá slobodomurárska lóža. Jej významným členom bol maďarský osvietenský vzdelanec a jazykovedec Ferenc Kaziczy, ktorý v Košiciach vydával v rokoch 1790 – 1791 slobodomurársky časopis „Orpheus“. Lóža, ktorá bola niekoľkokrát reorganizovaná, zanikla v roku 1794, kedy vyšiel celoštátny zákaz činnosti slobodomurárov…

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie.

Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

V období dualizmu bolo hnutie slobodomurárov obnovené a 20. marca 1870 vznikla lóža Haladás (Pokrok). Na jej čele stál ako hlavný majster gróf Teodor Csáky. V roku založenia mala až 80 členov, ktorí sa venovali osvetovej, vzdelávacej a sociálnej činnosti. 

V roku 1873 činnosť lóže upadla, ale už v roku 1874 jej bývalí členovia založili novú lóžu „Egytertés“ (Svornosť). Jej hlavným majstrom bol hlavný mestský lekár Jakub Moskovics.

Lóža zanikla v roku 1884 a na jej činnosť v roku 1889 nadviazala lóža Resurrexit (Znovuzrodenie). Na jej čele bol opäť Jakub Moskovics.
V roku 1902 si lóža prenajala priestory v dome na Hlavnej ulici (dnes číslo 86), ale v roku 1913 sa rozhodla pre postavenie vlastnej budovy. Vyrástla na Tajovského ulici (dnes číslo 4) na parcele dovtedy nezastavanej záhrady. Podľa projektov mladého košického architekta Vojtecha Šipoša dom vybudoval staviteľ Ján Kozák a jeho kolaudácia sa uskutočnila 28. marca 1914. Na vzhľade novoromantickej budovy cítiť orientálny sloh, ale aj ideový vplyv slobodomurárskych pravidiel. Oblúkovými oknami na prízemí, zaobleným portálom, pásovou rustikou na fasáde, ale hlavne špicatými segmentami na korunnej rímse strechy, ktoré symbolizujú kamenné dosky Starého zákona, pripomína židovskú synagógu. Nad malými oknami prízemia vedľa vstupnej brány, boli na fasáde v nike pôvodne tri reliéfy polonahých mužských postáv a nad nimi pod korunnou rímsou znak slobodomurárov. 

Po roku 1938 v nových politických pomeroch bola činnosť lóže zakázaná a budovu v roku 1941 prestavali na „Rezidenciu košických vitézov“ (na snímke z roku 1942 vľavo hore), na čele ktorej stál generál János Halász. Projekty prestavby vypracoval architekt Oelschläger, ktorý sa pod zmeneným menom Lajos Őry vtedy tiež hrdil titulom „vitéz“ (hrdina). Práce vykonal staviteľ Jozef Váczy. Z fasády odstránili reliéfy troch mužských postáv. Ich miesto zaujala pätica okien a znak vitézov nad nimi. Na mieste znaku slobodomurárov sa skvel nápis „Vitézi – Székház“ (Rezidencia hrdinov).

V posledných rokoch sídli v budove scéna Bábkového divadla, nazvaná „Jorik“ podľa postavy šaša z hry Hamlet. 

Teraz si popíšeme secesný dom so skoseným pôdorysom a zvláštnym nárožím, zaobleným do ostrého uhla, ktorý postavili na parcele pri strete Timonovej a Tajovského ulice (na snímke z roku 1911 vpravo hore).

Pôvodnou majiteľkou nájomného domu (dnes Tajovského č. 9) s nárožnou vežičkou a loggiovými balkónmi, ktorý v roku 1911 postavil murársky majster Andrej Golodzsej, bola Mária Stidlová. Zakrátko sa jeho majiteľom stal Vojtech Vénis. Viac údajov sa zachovalo až o Henrichovi Fridrichovi, ktorý mal chemický podnik na dnešnej Kuzmányho ulici a obchod s farbami na Alžbetinej č. 21. V roku 1926 dom predal Štátnemu lesnému úradu.

Od konca 60. rokov do polovice 80. rokov minulého storočia tu mal sídlo Okresný súd Košice-vidiek. V roku 1986 sa sem nasťahovala Knižnica pre deti a mládež mesta Košice a po roku 1990 Mestská polícia.