Budovy na Moyzesovej stavala cirkev i majetní Košičania

Súčasťou areálu dominikánok na Moyzesovej ulici (písali sme o ňom minulý štvrtok), ktorý pozostával z kláštora, rehoľného domu a kaplnky, bol aj Kostol Krista Kráľa. 

Funkcionalistický kostol postavili v rokoch 1936 – 1937 čiastočne na voľnej parcele záhrady dominikánok a na nádvorí domu č. 10 po zbúraní dvorného traktu. Staviteľom podľa projektu Rudolfa Brebtu bol Alois Novák, obaja úspešní českí podnikatelia pôsobiaci v Košiciach v medzivojnovom období. Biskup Jozef Čársky kostol vysvätil 31. októbra 1937 spolu s dievčenským reálnym gymnáziom dominikánok, ktoré síce postavili vo vedľajšej Zbrojničnej ulici, ale ich nádvoria sa v zadnej časti spájajú. Pohľadnica z roku 1942 (vľavo hore) zachytila vnútro kostola so svätyňou a oltárom z červeného mramoru, pred ktorým je na podstavci socha Krista Kráľa…

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána  Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Za oltárom je dvojica vysokých okien s polkruhovým zaklenutím. Na oknách sú viditeľné vitráže znázorňujúce archanjela Michala (vľavo od oltára) a archanjela Rafaela (vpravo), ktoré dnes už nahrádzajú iba jednoduché sklenené výplne. 

Vpravo je k južnému nárožiu Víťazného oblúka pristavaná kazateľnica. Na vrchole jej baldachýnu je pochrómovaná guľa s krížom. Dlážku tvorí liate dvojfarebné terazzo, ktoré zhotovil košický podnikateľ talianskeho pôvodu Angelo Di Valentin. Dodnes sa zachovali aj pôvodné drevené lavice, chrómované lampy i ďalšie časti interiéru, ktoré však snímka nezachytáva.

Druhá pohľadnica pochádza z roku 1901. V jej strede sa dajú v diaľke rozpoznať štyri prízemné domy. Ten s vyvýšeným prízemím a zreteľnou štítovou stenou má číslo 14. Vznikol koncom 80. rokov 19. storočia a dal ho postaviť profesor chémie na košickej hospodárskej akadémii Július Stollár.

Nasledujúce tri prízemné domy mali čísla 16 až 20, no ani jeden z nich už nestojí. Prvý asanovali v roku 1911 dom číslo 14, ktorý dal postaviť v polovici 50. rokov 19. storočia advokát Ladislav Hammersberg st. Po jeho smrti dom vlastnila manželka Karolína a po nej synovia Arpád a Gejza. Budovu od nich v roku 1911 kúpil Ladislav Tost, nechal ju zbúrať a na veľkej parcele si dal postaviť reprezentatívny nájomný dom palácového typu. Ďalšie dve prízemné budovy mali naposledy čísla 18 a 20. Vznikli začiatkom 50. rokov 19. storočia a asanovali ich okolo roku 1975. Na ich mieste pod tými istými popisnými číslami stojí od roku 1985 administratívna budova štátnych lesov. Autorom jej projektov sú architekti Peter Pásztor, Danica Zahatňanská a Štefan Zahatňanský.

Jednoposchodová budova (č. 22), na pohľadnici tretia sprava, stojí na parcele dlhej asi 38 metrov. V roku 1881 ju dal postaviť niekdajší spolumajiteľ Bauerneblovho pivovaru Ján Ružička, staviteľom bol Peter Jakab. Po roku 1918 nehnuteľnosť kúpil majiteľ staničnej reštaurácie Daniel Krčméry st. Jeho dedičom patrila aj po roku 1945. Viacerí jeho synovia boli významní predstavitelia slovenskej inteligencie v Košiciach už pred rokom 1938, niektorí z nich sa po skončení vojny v roku 1945 do Košíc vrátili. V dome býval v rokoch 1932 – 1938 hudobný skladateľ, zbormajster a riaditeľ košického Radiojournalu Bedřich Holeček.

Druhý dom sprava (č. 24) vznikol v 80. rokoch 19. storočia a na jeho konci bol secesne prestavaný. Vtedy dostala jeho strecha pekný štít nad vstupom, ktorý však dnes už neexistuje. Budova vyrástla tesne pod múrmi bývalého „Tupého“ bastiónu mestského opevnenia. Dal ju postaviť Ignác Schwarcz. Jeho syn Viliam dom okolo roku 1936 predal stredoškolskému profesorovi, kňazovi a funkcionárovi Matice slovenskej v Košiciach Jozefovi Števekovi, ktorý ho vlastnil aj po roku 1950. Prízemný dom vpravo (č. 26) dnes neexistuje. Bol súčasťou hostinca Václava Kremlu, do ktorého sa vchádzalo z vedľajšej Poštovej ulice.

(SEN)