07.10.18

Dnešná Moyzesova ulica vznikla podľa vzoru Budapešti

Foto: archív Ján Gašpar, Veronika Janušková
DNES
Zdieľať článok:

Koncom 30. rokov 19. storočia, po postupnom búraní západnej časti mestského opevnenia, sa medzi historickou časťou mesta a jeho západnými predmestiami vytvorila rozsiahla voľná plocha. Zo severu na juh cez ňu tiekli pôvodne neregulované vody Račieho potoka i jedno (západné) rameno potoka Čermeľ. Po zasypaní bývalých hradobných priekop reguláciou korýt potokov a splanírovaním plochy boli na tomto bývalom Glacis (postrelišti) do konca 30. rokov postupne vytýčené štyri budúce ulice. V severojužnom smere tu v roku 1854 pod vedením mestského inžiniera Františka Rozsaya vysadili štyri rady topoľov. Kultiváciou plochy sa vytvorila severojužná vychádzková plocha (Séta tér). 

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

reklamná správa

Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 - 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice - pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

Začiatkom 90. rokov 19. storočia vznikol v meste po vzore Budapešti ojedinelý systém okružných ulíc. Boli to široké komunikácie s dobrými dopravnými parametrami, ktoré sa na seba napájali a vytvárali uzavretý okruh. 

Foto: Archív Ján Gašpar
Foto: Archív Ján Gašpar

V roku 1892 dostali východná strana Hornej, Strednej a Dolnej Vonkajšej promenády (dnes Moyzesova ulica) spoločné pomenovanie podľa Františka Rákócziho II. Rákócziho okružná (Rákóczi körút). Na severe sa spájala s námestím Františka Jozefa (Ferenc József tér) – dnes Hviezdoslavova ulica, a na juhu s Moldavskou cestou (Szepsi út) – dnes Štúrova ulica. Až v roku 1911 dostali námestie i Moldavská cesta nové názvy: okružná (Ulica) Františka Jozefa (Ferenc József körút) a Alžbetina okružná (Erzsébet körút). Západná strana promenády dostala názov Bethlenova okružná (Bethlen körút), podľa jedného z vodcov protihabsburských povstaní Gabriela Bethlena (dnes Kuzmányho ulica). Tento názov zostal uliciam (v období 1. ČSR poslovenčený) až do januára 1945. V roku 1945 ulica dostala spočiatku názov Moyzesova okružná, od začiatku 70. rokov, po zániku mestského komunikačného okruhu až dodnes, platí názov Moyzesova ulica. Pripomína slovenského biskupa, národovca a prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moyzesa, ktorému v parku na ulici odhalili v roku 1997 pamätník. 

Foto: Veronika Janušková
Foto: Veronika Janušková

Na pohľadnici z roku 1914 (vľavo hore) vidno severný začiatok dnešnej Moyzesovej ulice. Pred protiľahlou secesnou budovou pre notárske kurzy (postavená v rokoch 1913 – 1914) sa ulica spájala s (okružnou) Ulicou Františka Jozefa (dnes Hviezdoslavova). Vľavo je jazdiareň pre delostrelcov, vpravo nárožie kasární z roku 1885. Svojmu pôvodnému účelu slúžil areál kasární do konca 90. rokov 20. storočia. Uprostred ulice je už druhá úprava parku so štvorradovou alejou novej stromovej výsadby, asi z roku 1910. 

reklamná správa

Stanislav Hreha: Dobiehame historický dlh

Znižujeme riziko ekokatastrof.

Zistite viac

Druhá historická fotografia zachytáva stav ľavej strany ulice od severu, poniže kasární. Rohový dom (dnes č. 4) vznikol v rokoch 1859 – 1860. Jeho majiteľom bol výrobca lemov na obrubu látok Ján Nauer, po roku 1869 jeho syn Henrich, ktorý sa v roku 1897 stal majiteľom tlačiarne. Ten dal prízemný dom v roku 1886 staviteľom Imrichom Langom navýšiť o poschodie. Okolo roku 1900 sa vlastníčkou domu stala Košická sporiteľňa a v roku 1911 generál József Békéssy, veliteľ 77. pešej brigády domobrany. Po roku 1918 až do konca 30. rokov bol majiteľom obchodník s konfekciou Žigmund Kannengiesser. V roku 1990 zriadili v celej budove penzión Pri radnici. 

Foto: archív Ján Gašpar
Foto: archív Ján Gašpar

Druhý dom zľava (č. 6) vznikol v roku 1896 po eklektickej nadstavbe prízemného domu, ktorý tu stál od polovice 50. rokov 19. storočia. Prestavbu uskutočnil staviteľ Michal Répászky. Jeho pôvodnou majiteľkou bola Mária Klaudnerová, po nej od 80. rokov podnikateľ Juraj Szabolcsik, asi od roku 1908 krátko František Ortutay a vroku 1912 Ľudovít Kis-Orosz. V roku 1926 dom získala Amália Nagyová a spoločne so sestrou Hermínou boli jeho majiteľkami do polovice 40. rokov.

Tretí dom zľava má č. 8 a je dnes súčasťou konventu Kongregácie sestier dominikánok blahoslavenej Imeldy, rovnako aj budovy č. 10 a 12 (4. a 5. zľava). 

Foto: Veronika Janušková
Foto: Veronika Janušková

(SEN)

Newsletter

Prihláste sa na odber newslettra a odoberajte novinky z KOŠICE:DNES

Váš osobný údaj (e-mail) bude spracovaný podľa zásad ochrany osobných údajov, ktoré vychádzajú zo slovenskej a európskej legislativy. Stlačením tlačidla dávate súhlas so spracovaním pre zasielanie našich e-mailových noviniek (nové články, reklamné správy) po dobu max. 5 rokov. Svoj súhlas môžete kedykoľvek zrušiť cez tlačítko "odhlásiť sa z newslettra" v každom e-maile.

Diskusia

Používaním stránok KOŠICE:DNES.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.Viac info

súhlasím