Gróf Štefan Forgáč bol boháč, no pochovať sa nechal skromne v lese
Na netradičnom mieste, v lesoch pri obciach Ruskov a Slančík v okrese Košice-okolie, sa nachádza hrobka príslušníka jedného z najstarších a najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov. V roku 1916 na tamojšom Okrúhlom vrchu podľa jeho posledného želania pochovali grófa Štefana Forgáča (Istvána Forgácha), ktorému patrili hrad Slanec, kaštieľ v Slanci a mnohé ďalšie majetky. Za svoj
Na netradičnom mieste, v lesoch pri obciach Ruskov a Slančík v okrese Košice-okolie, sa nachádza hrobka príslušníka jedného z najstarších a najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov. V roku 1916 na tamojšom Okrúhlom vrchu podľa jeho posledného želania pochovali grófa Štefana Forgáča (Istvána Forgácha), ktorému patrili hrad Slanec, kaštieľ v Slanci a mnohé ďalšie majetky.
Za svoj posledný odpočinok si zvolil skromné miesto v prírode medzi stromami. Pokoj mu však po smrti nebol dopriaty a hrobka je už desaťročia prázdna.
„Gróf Štefan Forgáč bol najväčším veľkostatkárom v Abovskej stolici a jeho majetky sa rozprestierali na ploche 28.000 hektárov. Mal veľký význam pre celé okolie, pretože poskytoval množstvo pracovných príležitostí, jednak na svojom veľkostatku, kde choval hovädzí dobytok a ovce, a jednak vo svojich lesoch. Drevo z nich sa používalo na výrobu železničných podvalov, ako stavebný materiál a na ďalšie výrobky. Založil napríklad aj skláreň v Slanskej Hute. Ozdobou a pýchou jeho veľkostatku boli čistokrvné anglické dostihové kone, s ktorými sa gróf zúčastňoval na dostihoch v Uhorsku, ale aj v Anglicku a ďalších krajinách,“ priblížila túto postavu Jolana Janičkárová, ktorá o rode slanských Forgáčovcoch a Waldbottovcoch napísala knihu.

Úspešný hospodár, hráč na klavíri či maliar
Okrem toho, že bol úspešným hospodárom, gróf prejavoval svoj záujem a talent v mnohých oblastiach – ako chovateľ dostihových koní, hráč na klavíri, hodinársky majster, legendárny poľovník, fotograf či maliar. Hoci sa o veľkú politiku nezaujímal, bol aj členom hornej snemovne uhorského parlamentu.
Bol zručným hodinárom a pre vežu slaneckého kostola a faru zostrojil veľké hodiny. Mal aj hudobný talent a jeho hra na klavír často spríjemňovala salónne spoločenské stretnutia šľachty. „V roku 1912 kúpil v Berlíne od firmy Choralian Company americký píšťalový organ nesmiernej hodnoty, ktorý mal vo svojom kaštieli umiestnený v troch miestnostiach,“ uviedla Janičkárová.
V súčasnosti sa časť tohto organu nachádza v rímskokatolíckom kostole v Ruskove, ktorého patrónmi boli práve Forgáčovci.
[ad][/ad]
Rešpektovaný a obľúbený
Štefan mal blízko k prírode a zvieratám, na Okrúhlom vrchu si nechal vybudovať pekný lovecký zámok, z ktorého bolo vidieť do Slanca. O tom, že bol zároveň človekom modernej doby, svedčí, že si zriadil súkromnú telefónnu sieť spájajúcu jeho kanceláriu, hájovne a lovecký zámok.
Medzi ľuďmi bol rešpektovaný a obľúbený, svoje humánne cítenie prejavil aj po vypuknutí prvej svetovej vojny, keď sa z frontu vracali ranení a chorobami vysilení vojaci.
„Pri svojom kaštieli zriadil malú nemocnicu s 12 posteľami. Každý deň prichádzal k raneným, pomáhal ich ošetrovať a venoval sa im,“ povedala Janičkárová, kronikárka obce Nižná Kamenica, kde sídlil Štefanov brat Alexander.

Náhla smrť
Dňa 29. februára 1916 gróf vo veku 62 rokov náhle zomrel. Členovia jeho rodu boli pochovávaní v krypte ruskovského kostola, on však chcel spočinúť vedľa svojho loveckého zámku v lone prírody, kde posledné roky trávil čoraz viac času. Tak sa počas pohrebu za veľkého smútočného sprievodu aj stalo.
Za éry socializmu mali grófove sídla aj hrobka smutný osud. Kaštieľ v Slanci zbúrali a lovecký zámoček v roku 1985 nezmyselne vyhodili do vzduchu. „Jeho hrobku vandali v 50. a 60. rokoch minulého storočia trikrát otvorili, zrejme v snahe nájsť nejaké cennosti, ale gróf bol skromný v živote, a tak sa aj nechal pochovať, takže nenašli nič. Nemali úctu ani k mŕtvole nebohého a nechali ju mimo hrobky. Grófovo telo tak postupne zmizlo v útrobách lesa a možno aj v útrobách lesnej zveri,“ dodala Janičkárová.
Náležitej úcty sa grófovi opäť dostalo až v novom storočí. V roku 2004 poškodený náhrobok opravili a premiestnili k ruskovskému kostolu, kde ho vysvätil arcibiskup Alojz Tkáč. V auguste 2016 pri príležitosti 100. výročia grófovej smrti vyhlásili lokalitu s niekdajším loveckým zámočkom a upravenou hrobkou za významné lesnícke miesto.
Štefana Forgáča a jeho zámok tam turistom približuje informačná tabuľa s fotografiami.
[ad2][/ad2]
Aký je váš názor?
Súvisiace články

Slovenské národné povstanie vypuklo pred 81 rokmi

Pripomíname si oslobodenie Osvienčimu Červenou armádou

Opustil nás Karol Kuna, veterán Slovenského národného povstania

Na jedinú spomienku spätú s HOLOKAUSTOM si spomenul vďaka hypnóze (ROZHOVOR)

Dnes si pripomíname oslobodenie Osvienčimu. Asi 20 preživších položí vence k Múru smrti

Slovenská republika sa pred 31 rokmi stala samostatným štátom

Vedeli ste? Tieto zaujímavé historické osobnosti sú pôvodom z Košíc

Podľa Korčoka sa boj za slobodu, demokraciu a zvrchovanosť nikdy nekončí

Pred 54 rokmi obsadili vojská Varšavskej zmluvy Československo

Dnes si pripomíname Sviatok práce

Nenápadné skvosty Košíc. Viete, akými príbehmi sú opradené? (FOTO)

Mlynský náhon dával mestu život
Najnovšie články

Nález munície v jednom z košických bytov si včera podvečer vyžiadal evakuáciu takmer 50-tich obyvateľov

Od júna nadobúdajú účinnosť niektoré zmeny v zákone o meste Košice

Oznam o plánovaných odstávkach elektrickej energie v Košickom kraji (1.6. – 7.6.2026)

Predpoveď počasia na dnešný deň (1.6.2026)

Denisa Saková: Na cestu a električku na košické letisko zatiaľ nie sú financie

Horoskop na tento týždeň (1.6. – 7.6.2026)

Predpoveď počasia na dnešný deň (31.5.2026)

EÚ odblokovala Maďarsku vyše 16 miliárd eur: Von der Leyenová chváli reformy novej vlády

Na Zemplínskej šírave otvoria sezónu oslavami 60. výročia jej vzniku
