26.07.18

Majitelia viacerých domov na Alžbetinej zahynuli počas holokaustu

Ani v ďalšom pokračovaní nášho historického seriálu sme zďaleka nevyčerpali zaujímavé informácie z dejín Alžbetinej ulice. Dnes si opäť popíšeme vzdialenú i blízku minulosť a prítomnosť budov, ktoré vytvárali a dodnes tvoria vzácnu atmosféru jednej z tepien historického centra. 

Na pohľadnici z roku 1900 štvrtý dom zľava (č. 25) má základy zo 14. storočia a jednoduchú trojosovú fasádu. Do roku 1784 patril Jurajovi Barthovi, potom Matejovi Haberlanderovi... 

foto: archív Jána Gašpara
foto: archív Jána Gašpara

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 - 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice - pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.   

reklamná správa

Po roku 1800 bol vlastníkom domu číslo 25 hodinár Samuel Török. Jeho vnuk, finančný úradník Ľudovít Török, budovu predal v polovici 30. rokov vdove Eveline Riegelhauptovej, ktorá bola majiteľkou do polovice 40. rokov. 

Od roku 1945 bol vlastníkom príbuzný Jozef Ritter, ktorý žil v Austrálii. Hodno spomenúť, že po roku 1900 bola na prízemí kaviareň Rákoczi, ktorú prevádzkoval Samuel Markovics a od roku 1946 predajňa remeselníckych potrieb. V živej pamäti tu ostalo do nedávnych čias dobre fungujúce papiernictvo.

Tretí dom zľava má číslo 27. V poslednej tretine 18. storočia dal majiteľ Ján Faxner fasádu barokovo upraviť. Po roku 1780 bol majiteľom Juraj Sárossy a v roku 1807 František Spernahovits, ktorý bol v rokoch 1819 – 1823 košickým richtárom. Až do polovice 50. rokov patril jeho synovi Antonovi, potom jeho manželke. V 60. rokoch bol majiteľom Ján Madarász a okolo roku 1869 ho kúpil Jakub Rottmann. Jeho vdova predala budovu po roku 1920 Alexandrovi Törökovi. Aj tento dom (spolu s číslom 25) v polovici 30. rokov kúpila vdova Riegelhauptová. V roku 1937 už bol majiteľom obchodník s textilom Žigmund Kannengiesser, ktorý sa stal obeťou holokaustu. Po vojne bol vlastníkom nehnuteľnosti aj obchodu jeho syn Ladislav Kasanický. Obchod s odevmi tu fungoval aj po roku 1951, kedy ho znárodnili. 
Dom s číslom 29 (druhý zľava) má päťosovú neoklasicistickú fasádu nepravidelne členenú pilastrami. Vznikol v 60. rokoch 19. storočia stavebným zlúčením dvoch menších remeselníckych domov. Väčší z nich (bolo v ňom sedem bytov) bol na východnej strane a od polovice 18. storočia ho vlastnil Ján Chalupka, pred rokom 1790 už Ján Enikler a po roku 1800 Ján Györgyi, po ňom od roku 1833 jeho žena Júlia.

reklamná správa

Menší dom (po západnej – ľavej strane) mal iba jeden byt. V roku 1760 tu býval Dávid Adorján. V 70. rokoch už bol majiteľom Ján Soltész a pred rokom 1790 senátor Andrej Fodor. Po roku 1820 patril jeho synovi Ľudovítovi a po roku 1830 Jánovi Stadlerovi. V 40. rokoch bol majiteľom c. k. dôstojník Matej Schirger a pred rokom 1850 Zuzana Kellerová. V roku 1857 sa ako majiteľ spomína úradník Vojtech Pondelicsek. Po roku 1860 obidva domy kúpil Ján Cserniczky a stavebne ich zjednotil. Jeho dediči vlastnili budovu do roku 1893. Od novej majiteľky, vdovy Horváthovej, ju kúpil po roku 1897 Samuel Goldberger, no už od roku 1910 sa postupne uvádzajú ďalší majitelia - Adolf Kürstlinger a obchodník so sklom Móric Riegelhaupt. 

foto: Iveta Vaculová
foto: Iveta Vaculová

Majitelia sa menili veľmi často. V r. 1927 sa uvádza obchodník s textilom Pinkás Stern, v roku 1929 už Jakub Birnbaum a obchodník s rozličným tovarom Bernard Steinlauf, ktorý v 40. rokoch zahynul v koncentračnom tábore. V dome sa za 150 rokov vystriedalo na prízemí množstvo prevádzok a predajní. V novších časoch tu od roku 1940 do začiatku 50. rokov mal cukráreň známy zmrzlinár Maurem Rešitovič. Tá tu bola až donedávna a často ju navštevovali hlavne študenti neďalekého gymnázia. 

Na Alžbetinej žil aj americký generál a dobrodruh Gejza Gallik

Viac k téme

19.07.18
Na Alžbetinej žil aj americký generál a dobrodruh Gejza Gallik
reklamná správa

Jesenský
Mikuláš Jesenský
šéfredaktor denníka KOŠICE:DNES
Zdieľať článok:

Žurnalistická legenda, nositeľ viacerých novinárskych ocenení, šéfredaktor denníka KOŠICE:DNES.

Newsletter

Prihláste sa na odber newslettra a odoberajte novinky z KOŠICE:DNES

Váš osobný údaj (e-mail) bude spracovaný podľa zásad ochrany osobných údajov, ktoré vychádzajú zo slovenskej a európskej legislativy. Stlačením tlačidla dávate súhlas so spracovaním pre zasielanie našich e-mailových noviniek (nové články, reklamné správy) po dobu max. 5 rokov. Svoj súhlas môžete kedykoľvek zrušiť cez tlačítko "odhlásiť sa z newslettra" v každom e-maile.

Diskusia

Používaním stránok KOŠICE:DNES.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.Viac info

súhlasím