Majiteľmi domu na Alžbetinej 1 boli vysokopostavení mešťania

Dnes pokračujeme vo výlete do histórie Alžbetinej ulice, ktorá bola po Hlavnej ulici druhou najvýznamnejšou mestskou komunikáciou s množstvom obchodov, mestskými, šľachtickými i meštianskymi domami. Na jej severovýchodnom nároží s Hlavnou stojí budova s dlhým priečelím (dnes Alžbetina č. 1), ktorú vidno na takmer celej šírke snímky z roku 1930 i zo súčasnosti. Staršia časť nehnuteľnosti zaberá zo strany Alžbetinej ulice asi dve tretiny jeho dĺžky. Táto budova v stredovekom meste bola najbližšie pri farskom kostole sv. Alžbety. Stála teda v centre mestského diania, a preto aj jej majiteľmi boli v tom čase vysokopostavení mešťania, často zrejme richtári… 

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

Priečelie domu bolo z osi Hlavnej ulice zasunuté asi 20 metrov západným smerom a až okolo roku 1300 bol jeho trojtraktový pôdorys (zachovaný v suteréne) posunutý na východ k línii s Hlavnou ulicou.

Budova bola viackrát zničená pri požiaroch i po delostreleckých obliehaniach mesta (1380, 1491, 1556, 1706). Po týchto udalostiach bola vždy prestavaná alebo opäť nanovo postavená. Z jej prvej gotickej podoby po roku 1380 sa zachovali pivničné klenby, ďalšia gotická prestavba nasledovala po roku 1491.

V polovici 16. storočia bol najstarším známym majiteľom domu zlatník a mestský richtár Ján Lippay. Po požiari z roku 1556 richtár Lippay uskutočnil veľkú renesančnú prestavbu a na severozápadnej voľnej časti parcely vybudoval dve dvorné krídla s nádvorím obráteným k terajšej Alžbetinej ulici.

Na prelome 16. a 17. storočia bol vlastníkom Matej Nitray. V októbri 1706 dom poškodili delá cisárskeho vojska, ktoré obkľúčilo mesto obsadené povstalcami Františka Rákocziho II. Poškodenú budovu kúpil bohatý mešťan Ladislav Demeczky, ktorý ju v roku 1752 nechal prestavať v barokovom štýle. Po dedičovi, mestskom senátorovi Ladislavovi Demeczkom mladšom, sa v roku 1786 majiteľom stal Henrich Schweizer. Býval v ňom aj autor viacerých vedút mesta a mestský inžinier Anton Schweizer, ktorý uskutočnil jeho ďalšiu barokovú prestavbu. Staršia časť domu tým získala v podstate dnešnú podobu s typickými segmentovými frontónmi (štítovými nadstavcami) nad oknami prvého poschodia.

V roku 1806 sa majiteľom stal gróf Anton Szirmay, ktorý ho v roku 1811 predal obchodníkovi so železom Imrichovi Henszlmannovi. Obchod „U železného muža“ zriadil v roku 1796. Pripomínajú to dodnes dve skrížené kladivá znázornené na fasáde zo strany Alžbetinej ulice nad stredným oknom prvého poschodia. Drevené obloženie železiarstva na nároží z polovice 19. storočia bolo skriňovej konštrukcie a zachovalo sa ešte po roku 1930, ako to zachytila aj historická snímka.

V roku 1833 dom získal všestranný podnikateľ Karol Gottfried Fiedler a potomkovia jeho rodiny (naposledy Ľudovít Oelschläger st.) boli jeho majiteľmi až do zoštátnenia v roku 1945.

V 80. rokoch 19. storočia bolo zrušené dvorné krídlo a nádvorie zo strany Alžbetinej ulice a k budove zo západnej strany vybudovali prístavbu v eklektickom slohu so siedmimi stĺpmi a drevenou balustrádou na strešnej atike. Sedemosová stavba má na okrajoch dve vstupné brány a vzbudzuje dojem samostatnej budovy.

Od začiatku 20. rokov až do roku 1945 tu bola predajňa bicyklov, ktorej majiteľom bol Alexander Roba, po ňom jeho vdova. V strednej časti bolo už od začiatku 20. storočia kníhkupectvo, ktoré vlastnil Filip Klein, po ňom až do konca 30. rokov jeho syn Leopold. Zo západnej strany mal Jozef Pelko obchod s koženou galantériou.