Pôrodnicu na Moyzesovej vybudovali v priebehu jedného roka
Jednou z dominánt Moyzesovej ulice je secesno-romantická budova, ktorá nesie číslo 9. Poznajú ju tisícky Košičanov, ktorí sa práve tu narodili. Na tejto adrese totiž roky sídlila gynekologicko-pôrodnícka klinika. Dnes nahliadneme do histórie pamiatkovo chráneného objektu, v ktorom po rekonštrukcii vystriedali lekárov, rodičky a novorodencov pedagógovia a študenti Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika…
Aj v dnešnom pokčavanaí nášho seriálu vám ponúkame časom vyblednuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si môžete porovnať s ich súčasným stavom.
[ad][/ad]Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.
Už v januári 1903 uvažovalo mesto na podnet spolku Biely kríž o postavení detského domova, pôrodnice a školy pre výchovu pôrodných asistentiek. Na tento účel vykúpilo pozemky staviteľa Petra Jakaba a tzv. Czitóov dom na ploche medzi ulicami Rákócziho okružnou (Moyzesova) a Bethlenovou okružnou (Kuzmányho) na bývalej Strednej Vonkajšej promenáde. K stavbe maďarského kráľovského Štátneho ústavu na výchovu pôrodných asistentiek prikročila stavebná firma bratov Arpáda a Gejzu Jakabovcov v júli 1905 a do septembra 1906 boli jeho dve hlavné secesno-romantické budovy hotové.V severnom menšom objekte (vpravo) boli učebne a sídlo výchovného ústavu.
[ad2][/ad2]V centrálnej budove bola pôrodnica ako súčasť ústavu a internát jeho poslucháčok. Budova pôrodnice slúžila aj na nemocničnú a ambulantnú liečbu gynekologických chorôb. Pôvodne bolo v 12 izbách 20 lôžok pre rodičky a 14 pre gynekológiu, do roku 1916 sa počet izieb zvýšil na 18 so 78 lôžkami. Ostatné izby využíval internát.
Za prvých 10 rokov činnosti sa v ústave uskutočnilo vyše 3 600 pôrodov a na gynekológii urobili 1 928 ošetrení. Vzdelávanie pôrodných asistentiek bolo ročne v dvoch 5-mesačných kurzoch. Konali sa tu aj doškoľovacie kurzy pre lekárov a detské sestry. Prvým riaditeľom ústavu bol od októbra 1906 kráľovský radca doktor Ignác Widder, po jeho smrti až do roku 1918 budapeštiansky lekár Lajos Kalledy.
Začiatkom roku 1919 sa pôrodnica pri Ústave na výchovu pôrodných asistentiek zmenila na Československú štátnu pôrodnicu a nemocnicu pre ženské choroby, ako to hlásal nápis pod korunnou rímsou budovy. Aj pôvodný štátny znak na štíte strechy vymenili za štátny znak Československa. Vedením pôrodnice a ústavu bol poverený asistent ženskej a pôrodníckej kliniky v Prahe Otakar Frankenstein. Personál spočiatku tvorili aj jeho dvaja asistenti, niekoľko externých lekárov, ošetrovatelia a osem pôrodných asistentiek. Aj ústav v roku 1928 zmenil názov na Štátny ústav pre vzdelávanie a výcvik pôrodných asistentiek a odvtedy podliehal pod pôrodnicu a ženskú nemocnicu. V tom čase počet lôžok stúpol na 90. Po pričlenení Košíc k Maďarsku boli vedením poverení maďarskí lekári Gábor Páll a po ňom od roku 1945 Béla Gyulai.
Ústav na vzdelávanie pôrodných asistentiek po roku 1945 už neobnovili a Štátna pôrodnica a nemocnica pre choroby ženské sa od 1. januára 1949 stala Univerzitnou gynekologicko-pôrodníckou klinikou. Jej prvým prednostom až do roku 1963 bol prof. MUDr. Teodor Schwarz. V roku 1972 sa uskutočnili rozsiahle adaptácie jej obidvoch objektov a od 1. januára 1973 pôsobila ako II. gynekologicko-pôrodnícka klinika. V roku 2003 zdravotníci objekty vrátili mestu a v roku 2007 ich odkúpila Univerzita Pavla Jozefa Šafárika. Po rekonštrukcii celého areálu sú tam priestory jej Filozofickej fakulty.
[ad3][/ad3]Čítajte aj:
- Prvé vysielanie rádia na Slovensku išlo z Košíc
- Z histórie Malinovského kasární a starej športovej haly
- V synagóge zriadili sklad obilnín, po prestavbe Dom umenia
Odporúčané články
Vo veku 96 rokov zomrel priamy účastník Slovenského národného povstania Karol Kuna.