Premeny slávneho hotela. Schalkáz, Slovan, Hilton

V ďalšom pokračovaní nášho seriálu sa dostávame k ikonickej stavbe Košíc. Grandhotel Schalkház patrí k tým budovám, ktoré síce v minulom režime padli za obeť novej výstavbe, no starí Košičania na ňu stále s nostalgiou, hrdosťou, láskou i so smútkom spomínajú.

Na mieste niekdajších zvonolejárskych dielní, na rohu Hlavnej a dnešnej Rooseveltovej ulice, vybudoval jeden z najbohatších Košičanov, veľkoobchodník s vínom Leopold Schalkház, majestátny hotel, ktorý dostal po majiteľovi aj meno. Rakúsky investor, ktorý sa usadil v Košiciach, sa pôvodne volal Schalkhass, až neskôr si pomaďarčil meno. V podnikaní sa mu darilo – získal ocenenia na viacerých medzinárodných vinárskych výstavách.

Podľa dobových dokumentov výstavbu hotela na tomto mieste navrhol košický liečiteľ Wesler – lokalitu označil za ideálny priestor, z ktorého vyžaruje pozitívna energia a zdravie. Výstavbou trojpodlažnej budovy podľa projektov budapeštianskeho architekta Lajosa Freya, navrhnutej v duchu eklekticizmu, bol poverený košický staviteľ Peter Jakab, interiéry realizoval Anton Hermann z Viedne, ktorý riešil aj vnútorný priestor v budapeštianskom Grand Hôtel a Hôtel Metropole vo Viedni.

Slávnostné otvorenie, na ktorom sa zúčastnilo 900 hostí, sa uskutočnilo 14. augusta 1873. V tom čase jeden z najhonosnejších hotelov Uhorska mal 76 izieb, štyri kúpeľne, bola tu aj veľká reštaurácia, tanečná sála, salónik a kaviareň, zo strany bočnej ulice aj hostinec. V roku 1879 otvorili vo dvore záhradnú reštauráciu, ktorá predtým slúžila ako „parkovisko“ pre konské záprahy, neskôr ju prekryli presklenou konštrukciou a v roku 1890 sprístupnili aj čitáreň a pridali herňu s bufetom. 

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

Košiciam však chýbala dôstojná, reprezentatívna sála, v ktorej by sa mohli konať zhromaždenia, plesy alebo koncerty. A tak sa majiteľ rozhodol zo strany terajšej Rooseveltovej ulice pristavať veľkú, prepychovo vybavenú a akusticky vyhovujúcu dvoranu. Sála sa okamžite stala centrom kultúrneho a spoločenského života v meste. V rokoch 1894 – 1899 sa v nej pravidelne konali aj divadelné predstavenia. Košice boli totiž v tom čase bez budovy divadla – starú zbúrali a nová bola ešte len vo výstavbe. S dvoranou sa spája aj jedna výnimočná kultúrna udalosť – v dňoch 19. a 20. decembra 1896 sa v nej uskutočnilo prvé verejné premietanie filmu na území Uhorska.

Po druhej svetovej vojne v roku 1945 sa hotel Schalkház dostal pod národnú správu, pomenovali ho Slovan. V roku 1949 prešiel do správy Okresného výboru Komunistickej strany Slovenska (!!!)  v Košiciach, v roku 1953 všetky  jeho prevádzky prevzal podnik Reštaurácie a Jedálne Košice. Ako súčasť podniku sa postupne dostal do finančných ťažkostí a budova začala chátrať. Začiatkom 60. rokov minulého storočia mesto rozhodlo o výstavbe nového hotela Slovan. Poslední hostia zo „starého“ Slovanu odišli 1. októbra 1963. Začiatkom roka 1964 ho zbúrali spolu so susediacimi budovami na Rooseveltovej a Hlavnej ulici.

Projekt nového hotela vypracovali v Štátnom projektovom ústave obchodu Brno, stredisko Bratislava. Jeho autorom bol Jiří Drahoš. Hotel disponoval viacerými strediskami. Jeho bar, ktorého interiér navrhla akademická maliarka Inez Tušnerová, bol podľa mienky mnohých odborníkov jeden z najkrajších v republike. V hoteli sídlila aj cestovná kancelária ČEDOK.

Nový hotel otvorili ho 17. decembra 1971. V prvý deň okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 sa stal miestom odporu Košičanov voči okupantom – z rozostavanej budovy hádzali robotníci tehly na vojenskú kolónu Sovietskej armády, ktorá prechádzala Námestím osloboditeľov. 

V roku 2006 bol najslávnejší košický hotel zaradený do prestížnej hotelovej siete Hilton. Po rozsiahlej prestavbe (demoloval sa obklad budovy a v roku 2008 už tam stál len betónový skelet) nový DoubleTree by Hilton otvorili 19. februára 2009.

(Ľudovít Korotnoky)