historia

Dnes pokračujeme vo výlete do histórie Alžbetinej ulice, ktorá bola po Hlavnej ulici druhou najvýznamnejšou mestskou komunikáciou s množstvom obchodov, mestskými, šľachtickými i meštianskymi domami. Na jej severovýchodnom nároží s Hlavnou stojí budova s dlhým priečelím (dnes Alžbetina č. 1), ktorú vidno na takmer celej šírke snímky z roku 1930 i zo súčasnosti. Staršia časť

Dnešná Alžbetina ulica je podľa názoru historikov najstaršou obývanou časťou mesta. Tu sa vraj nachádzala osada prvých starousadlíkov, ktorú v polovici 3. storočia už obývali saskoflanderskí kolonisti, zakladatelia mesta. Na východnej strane už v 11. storočí smerovala ku pôvodnému románskemu farskému Kostolu sv. Michala Archanjela, ktorý stál pôvodne na mieste Dómu sv. Alžbety. Na západe

Myslíte si, že najstaršou budovou v meste, ktorá dodnes plní svoju funkciu, je Levočský dom či Dóm sv. Alžbety? Omyl! Rehoľa dominikánov, ktorá sa podľa najnovších výskumov usadila v Košiciach už začiatkom 13. storočia, už v roku 1236 preukázateľne stavala svoj kostol spolu s kláštorom. Dokazuje to listina dochovaná v archíve dominikánov v Ríme. Svätostánok

Po historickej exkurzii Mäsiarskou ulicou dnes odbočíme na Dominikánske námestie. Romantické námestíčko s tržnicou, alebo „starým pľacom“, ako ho poniektorí Košičania dodnes nazývajú, sa vytváralo od 30. rokov 13. storočia súčasne s výstavbou kostola rehole dominikánov.  V skutočnosti námestie nebolo až takým starým trhoviskom – v tejto časti mesta boli trhy od 30. rokov 19.

Zaujímavý pohľad na Mäsiarsku ulicu (od dnešnej Zbrojničnej) poskytuje pohľadnica z roku 1903. Zobrazuje domy, ktoré stáli vnútri hradieb na niekdajšom severnom zakončení Mäsiarskej. Aj tieto budovy prešli rôznymi úpravami i zaujímavými zmenami majiteľov.  Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu

Rinčanie halapartní a mečov, dunivé výstrely rôznych strelných zbraní, krik vojakov v stredovekej zbroji. Takto v sobotu vyzeral košický Mestský park. Súčasťou tohtoročných osláv Dní mesta totiž bola rekonštrukcia bojov pri neúspešnom obliehaní Košíc poľským vojskom v roku 1491. Nadšenci stredovekej histórie v dobových kostýmoch a s dobovými zbraňami predviedli stovkám zvedavých Košičanov, ako to

Pri historických potulkách Mäsiarskou ulicou nemôžeme obísť rozsiahlu budovu kláštora dominikánov (na snímke vľavo, v súčasnosti Mäsiarska č. 6). Rehoľu založil v roku 1216 v Toulouse španielsky kanonik a kazateľ sv. Dominik de Guzman. Hlásal asketické učenie, zasvätený život skromnosti a chudobe, šírenie Božieho slova, apoštolský život a misijnú činnosť… Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery,

Ako sme už v našom seriáli spomínali, Mäsiarska ulica patrí k jedným z najstarších v Košiciach. Vyvíjala sa od vzniku mesta v 13. storočí a pomenovanie dostala podľa príslušníkov cechu mäsiarov, ktorí tu žili. V predchádzajúcich pokračovaniach nášho dlhodobého seriálu sme sa venovali viacerým budovám na tejto ulici. Dnes nahliadneme do histórie bývalých kasární pechoty.

Už túto nedeľu otvorí synagóga na Puškinovej ulici svoje brány. V nedeľu 15. apríla sa o 14. hodine uskutoční otvorenie synagógy a Galérie Ľudovíta Felda. „Ak sa chcete dozvedieť niečo aj o židovských symboloch, príďte na Puškinovu ulicu,“ pozýva na podujatie Tomáš Teššer zo Židovskej náboženskej obce. [ad][/ad]

Aj dnes pokračujeme v prehliadke Mäsiarskej ulice. V našom dlhodobom seriáli nahliadneme do histórie domu, v ktorom prežil časť svojho detstva jeden z najvýznamnejších a najčítanejších spisovateľov Európy 20. storočia Sándor Márai. Na počesť slávneho košického rodáka je v budove jeho pamätná izba.  Dom číslo 35 na Mäsiarskej ulici vznikol koncom 18. storočia prestavbou dvoch stredovekých

V predchádzajúcich pokračovaniach nášho dlhodobého seriálu sme sa venovali dominante Mäsiarskej ulice – kostolu uršulínok a susediacej budovy, v ktorej rehoľné sestry založili svoju školu. Súčasťou kláštorného komplexu uršulínok bolo v minulosti viacero typov škôl. Škola pre výchovu mníšok vznikla súčasne so vznikom kláštora už v roku 1698 a vychovávala rehoľníčky aj pre iné kláštory.

Pred dvoma týždňami sme písali o dominante Mäsiarskej ulice – kostole uršulínok. Pôvodne bol stavaný pre košickú cirkevnú obec kalvínov. Mal však veľmi pohnuté osudy. Aj keď stavba prebiehala v rokoch 1652 – 1655, jeho užívateľmi boli striedavo kalvíni, armáda a rád uršulínok, ktorý bol sem preložený cisárovnou Eleonórou z Bratislavy v roku 1698. Objekt

Minulý týždeň sme sa venovali histórii jednej z dominánt Mäsiarskej ulice, kostola Uršulínok, i susednej budovy, v ktorej v súčasnosti sídli Stredná zdravotnícka škola sv. Alžbety. Dnes si priblížime dejiny ďalších dvoch domov – budovy, v ktorej sídli Poliklinika Staré Mesto, a domčeka susediaceho s kláštorom dominikánov, v ktorom nájdete útulnú kaviarničku.   Ako každý štvrtok

V dnešnom pokračovaní nášho seriálu sa sústredíme na dominantu Mäsiarskej ulice – kostol rádu uršulínok. Spoločenstvo, ktoré bolo pod ochranou sv. Uršule, založila Angela Merici v roku 1535. Bolo to v časoch francúzsko-talianskej vojny. Pápež Pavol V. ho povýšil v roku 1612 na rád. Na naše územie sa uršulínky dostali v roku 1672. V Košiciach sa usadili

V dnešnej časti dlhodobého seriálu budeme pokračovať v prehliadke Mäsiarskej ulice. Na fotografii z roku 1894 je vpravo múr asi z roku 1820, cez bránu ktorého sa vchádzalo na nádvorie domu č. 11. Ten je zadným traktom Hadik-Barkóczyho paláca na Hlavnej ul. č. 48. Na mieste bývalej záhrady paláca je dnes strážené parkovisko. Ďalší dom

Konferencia pod názvom Slovensko a prvá svetová vojna sa koná vo štvrtok a v piatok v Košiciach. Pripravil ju Klub vojenskej histórie (KVH) Beskydy a Štátna vedecká knižnica v Košiciach. Podľa podpredsedu KVH Beskydy Radoslava Turíka si už štvrtý rok pripomínajú jednotlivé sté výročia jednotlivých udalostí, ktoré prebiehali v období prvej svetovej vojny. „Napriek tomu,

Dnes zalistujeme v dejinách ďalšej ulice, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou historického jadra Košíc. Mäsiarska ulica vedie v severojužnom smere v západnej časti stredovekého mesta rovnobežne s Hlavnou ulicou. V priestore opevnenia siahala pôvodne iba od kláštora dominikánov na juhu po križovanie so Zbrojničnou ulicou (naproti malému Tescu) pred tzv. suchým mlynom, mestskou zbrojnicou a baštou

Zámočníckej ulici by skôr pristal názov „ulička“. S dĺžkou iba 95 metrov je jednou z najkratších a so šírkou iba tri a pol metra aj jednou z najužších v historickom centre mesta. Už od stredoveku tvorí spojnicu medzi Hlavnou ulicou, Dominikánskym námestím a Mäsiarskou ulicou, a preto uličke vraveli Am Stege (Na prechode). Oficiálne sa

Pred týždňom sme v našom dlhodobom seriáli písali o histórii pošty v Košiciach, ktorá vyústila do výstavby veľkoryso riešeného areálu s komplexom budov na Poštovej ulici. Projekty poštového paláca, ktorý mal stáť na mieste starej budovy, vyhotovili budapeštianski stavitelia Emil Somló a Ambrus Orth. Plány v tom čase však prekazila prvá svetová vojna. Areál Riaditeľstva pôšt a telegrafov,

Za novú národnú pamiatku vyhlásil Pamiatkový úrad SR počas tohto týždňa budovu Slovenského rozhlasu, ktorá sídli v Bratislave. Doteraz bola „len“ pozoruhodnou svojím tvarom obrátenej pyramídy.  „Reprezentuje architektonické dedičstvo povojnovej modernej architektúry, je jedným z vrcholných diel neskorého modernizmu na Slovensku v jej najexpresívnejšej experimentálnej forme,“ informujú pamiatkári na svojom webe.  Foto: TASR Symbol Bratislavy Dielo slovenských