Košičania v Anglicku: Prečo odchadzájú?

Mnoho Slovákov odchádza do zahraničia najmä za prácou. Podobne sú na tom aj Košičania, ktorí hľadajú uplatnenie vo Veľkej Británii. Rozhodli sa však nie pre hlavné mesto Londýn, ale svoje šťastie chcú nájsť v jednom z najzachovalejších miest vo východnom Anglicku, v Norwichi. Vyspovedali sme niektorých, prečo odišli z rodného mesta a či sa vôbec plánujú domov niekedy vrátiť.

Život v zahraničí láka množstvo mladých ľudí. Dôvodom môže byť nedostatok práce, neistota či nízka šanca na uplatnenie vo svojom odbore. Mnohí odchádzajú aj kvôli tomu, aby si zlepšili jazykové schopnosti, ktoré sú v dnešnej dobe pre zamestnávateľov nevyhnutnosťou. Odchod do zahraničia je však odvážny krok, ktorý stojí množstvo síl a presvedčenia, že ide o správne rozhodnutie.

Zamierila do Norwichu

Alexandra je 29-ročná Košičanka, ktorá nabrala odvahu a so svojim priateľom odcestovala do mestečka Norwich, niekoľko mesiacov po doštudovaní na Technickej univerzite v Košiciach. ,,Chceli sme si nasporiť na bývanie, pretože byť zadĺžený úverom na 30 rokov bolo pre nás nepredstaviteľné,“ hovorí Alexandra. Prezradila nám, že cesta do Norwichu nebola náhodou. ,,Vedela som, že ak zahraničie, tak jedine toto mesto. Je krásne, starobylé s množstvom pracovných príležitostí. Okrem toho tu žije moja sestra aj so svojim synom. Pomohli sme si navzájom. Ja s jej chlapčekom a ona mne s vybavovaním papierov a hlavne ubytovaním, pretože tu sú všetky služby nesmierne drahé,“ vysvetľuje.

Šikovnosť sa vypláca 

Začiatky v Anglicku neboli pre ňu až tak náročné, keďže jej sestra bola veľkou oporou. ,,Neviem si predstaviť, že by som sa vybrala len tak do cudzej krajiny a nikto by ma tam nečakal. Prácu som si však musela nájsť sama. Najprv som sa zamestnala ako chyžná, ale ako sa hovorí šikovnosť sa vypláca a dnes som supervízorkou v sieti prestížnych anglických hotelov Premier Inn,“ konštatuje. To, že nepracuje vo svojom odbore, ktorý vyštudovala, ju veľmi netrápi, keďže v súčasnosti vykonáva prácu, v ktorej vidí zmysel a napĺňa ju. ,,Mojim snom je vlastniť samostatnú pobočku tohto hotela. Verím, že sa mi to raz podarí,“ hovorí s úsmevom. Do Košíc sa tak skoro vrátiť neplánuje. Podľa jej slov si Angličania vedia vážiť svojich zamestnancov oveľa viac ako na Slovensku. ,,Kariérny postup môže byť vo Veľkej Británii veľmi rýchly. Dôležitá je zodpovednosť v práci a precíznosť. Odzrkadlí sa to potom nielen na vašom profesnom raste, ale aj na výplate,“ zamýšľa sa. 

Návrat je nejasný

Chýba jej rodina a lepšia lekárska starostlivosť, ktorú podľa nej máme na Slovensku na lepšej úrovni. ,,Keď človek v Anglicku ochorie, je to problém. Nikto vám nič nepredpíše. Maximálne paracetamol, ktorý je podľa anglických lekárov liekom na všetko. Keby som sa raz vrátila domov, čo zatiaľ neplánujem, určite by som si zdravotníctvo viac vážila, aj keď Slováci sú voči nemu skeptickí,“ vysvetľuje.

V Norwichi si založila rodinu 

Ďalšou košickou rodáčkou, ktorá odišla do Norwichu za prácou, je 33 ročná Daniela, ktorá študovala na Prešovskej univerzite hudobnú výchovu a pedagogiku. Svoje umelecké nadanie však v Anglicku zatiaľ nezužitkovala. ,,V súčasnosti som na materskej dovolenke, ale popritom pracujem ako manažérka reštaurácie Bella Italia. V Norwichi som už 7 rokov a musím povedať, že to bolo jedno z mojich najlepších rozhodnutí aj napriek tomu, že sa hudbe nevenujem, ale človek nikdy nevie. Našla som si tu manžela, mám dve krásne deti a prácu, ktorá je kreatívna,“ hovorí Daniela. Zo začiatku však v Anglicku plánovala pobudnúť iba pol roka, no pokojná atmosféra mesta a finančné zabezpečenie ju presvedčilo, že si práve tam vytvorí svoje rodinné zázemie. ,, Každý sa stará o seba. Nikto vám nezávidí, nerieši, odkiaľ ste alebo koľko zarábate,“ dodáva. 

Ostane hrdou Košičankou 

Daniela hovorí, že Košice jej ostanú navždy blízke a domov sa snaží chodiť čo najčastejšie. ,,V Košiciach som vyrástla a navždy to bude môj domov. Keď vidím fotky z vianočných trhov, alebo z dní mesta Košíc, vtedy si uvedomím, že aj keď som tisíce kilometrov od môjho rodného mesta, ostanem hrdou Košičankou. Norwich podľa mňa nikdy nedosiahne tú atmosféru súdržnosti obyvateľov.“ 

Podnetom na odchod boli peniaze

Ďalším úspešným Košičanom, ktorý žije v Anglicku, ale na svoj domov nezabudol, je 29-ročný manažér Jaromír, ktorý je v Norwichi už piaty rok. „Zo Slovenska som odišiel jednoducho pre peniaze. Keď som videl, ako moji kamaráti drú za pár eur, hneď, ako som zoštátnicoval na Technickej univerzite, som vedel, že vycestujem do Anglicka. Samozrejme, že som sa nevybral len tak na blind, na to človek musí mať poriadnu odvahu. V Norwichi som už mal kamarátov, ktorí mi ponúkli prácu v kuchyni. Začiatky boli dosť náročné, ale ako to v Anglicku býva, všade navôkol sú Poliaci, ktorí sú ochotní vám so všetkým pomôcť,“ smeje sa Jaromír.  

Košice mu chýbajú

Povedal nám, že zo začiatku sa naučil plynulo po poľsky a jeho angličtina stagnovala, ale ak sa človek snaží a má ambície niečo dosiahnuť, je donútený na sebe zapracovať. „Keď už som bol ako-tak v Norwichi adaptovaný, začal som sa angličtine naplno venovať. Ani nie za rok som bol povýšený.“ Dnes je manažérom štýlovej reštaurácie Giraffe, ktorá je uznávaná na celých Britských ostrovoch. „Košice mi veľmi chýbajú. Mám tam mamu, sestru a priateľov. Napriek tomu, že sa mi v Norwichi darí, chcem sa vrátiť domov. Síce nemám presne stanovený termín návratu, ale svoje skúsenosti a poznatky chcem zužitkovať aj v Košiciach,“ približuje. Košičania, ktorých sme oslovili, sa zhodli, že aj keď je Norwich nádherné mesto a svojou rozlohou a počtom obyvateľov pripomína Košice, domov je len jeden. Nezanevreli na svoj rodný kraj a keď sa ich opýtajú, odkiaľ pochádzajú, vždy povedia: „Som z najkrajšieho mesta na Slovensku, a to z Košíc.“  

Foto: shutterstock