Najťažšie a najžiadanejšie sú jazykové kurzy

Viaceré vzdelávacie agentúry dnes ponúkajú možnosť rôznych rekvalifikačných kurzov, ktoré slúžia ako finančne dostupná možnosť zvyšovania kvalifikácie, zručností a spôsobilostí v tej-ktorej oblasti. Prihlasujú sa do nich najmä ľudia, ktorí sú aktuálne bez práce, čo im môže v budúcnosti napomôcť pri uchádzaní sa o nové pracovné miesto.  O kurzoch, ich kladoch a záporoch na ľudí hovorí psychológ a psychoterapeut PhDr. Martin Čižmárik, PhD. „Z pohľadu psychológa im fandím. Upozorňujem však na to, aby sa nezamestnaný neprihlasoval bezhlavo na nejaký kurz len preto, lebo má dobre znejúci názov. Treba si podrobne pozrieť náplň kurzu, referencie na lektora/lektorov, premyslieť si uplatniteľnosť na trhu a dobre zvážiť, či a na aký kurz sa oplatí svoje (možno posledné) peniaze investovať,“ hovorí M. Čižmárik. ´MAKÁM NA SEBE´ Často tlačí na absolvovanie rôznych kurzov rodina, známi… s argumentom „neseď doma a nečakaj, že niečo príde samo“. „Dobre by som sa zamyslel nad opodstatnenosťou svojej prítomnosti na takto odporúčanom kurze. V prípade, keď ide iba o to, aby som svojmu okoliu ukázal, že niečo pre svoju budúcnosť robím…  Že nesedím doma so založenými rukami a „makám“ na sebe. Tá snaha musí vychádzať z nášho presvedčenia. Teda preto, lebo to chcem ja a slúži to k môjmu sebarozvoju.“ Dobrou voľbou môže byť možnosť zo strany úradu práce, ktorý nielen ponúka, ale tiež prepláca kurzy, ktoré si nájde uchádzač sám. „V takomto prípade je výhodné na ne ísť, brať to ako pomoc zo strany štátu, ktorú je dobré využiť a rozširovať si schopnosti a vedomosti. Teda v konečnom dôsledku šírku uplatniteľnosti na trhu práce.“ ROZVOJ KONÍČKOV Mnoho ľudí nehľadá prácu. Sú kurzy, ktoré vychádzajú z koníčkov – fotenie, maľovanie a podobne. „Je to len a len na nás, či sa na také niečo podujmeme. V tomto prípade však ešte viac zdôrazňujem potrebu zistiť si referencie na lektorov, pretože nie každý je rovnako kvalitný. Nie každý vie svoju zručnosť aj vhodným a náučným spôsobom odprednášať.“  KEĎ CUDZÍ JAZYK DO HLAVY NEJDE… Samostatnou kapitolou sú jazykové kurzy. „Asi každý má vo svojom okolí človeka, ktorý na nejaký chodí, alebo ho už absolvoval. Aj keď sa nám slovenčina môže akokoľvek páčiť, v zahraničí s ňou veľa vody nenamútime. Je to fakt, ktorý treba prijať. Preto sú jazykové kurzy veľmi populárne a asi sa to tak skoro nezmení. Neprezradím nič nové, keď poviem, že optimálny pomer kvalita/cena je to, čím by sme sa mali inšpirovať.“ Pre mnohých z nás je väčším problémom nie cena, ale rozhodnutie, že tam idem a začnem navštevovať jazykovú školu pravidelne. „Často fungujú najrozmanitejšie obranné mechanizmy typu ´od budúceho mesiaca už určite začnem´, ´už len počkám na kamaráta a prihlásime sa spolu´, ´aj by som šiel, ale teraz nemám čas´ a podobne. Toto odďaľujúce správanie nie je nič iné než sebaklam, ktorý si v hĺbke duše uvedomujeme, ale navonok vieme podobné výhovorky podať priam s hereckým majstrovstvom. Ak chcem vedieť lepšie komunikovať v cudzom jazyku, musím sa ho naučiť. Ak sa ho nedokážem naučiť sám, tak to musím skúšať pobytom v zahraničí alebo chodením do jazykovej školy. Toto sú jednoduché premisy, ktoré nepustia.“  MENŠIA KAPACITA STARŠÍCH Otázna je výučba cudzích jazykov u starých ľudí. Vieme, že kapacita na zapamätávanie nových vecí je u skôr narodených menšia. „Ľudovo povedané: do tej hlavy to už nejde tak rýchlo a ľahko ako kedysi. Preto, ak do jazykovej školy ide senior len preto, lebo sa doma nudí a chce iba zabiť čas, z psychologického hľadiska by som odporúčal ešte raz si to premyslieť a zvoliť si radšej niečo iné, jeho duši bližšie.“ Ak má však niekto o to seriózny záujem? „Tak potom v tom nevidím problém, upozorňujem však, že to nepôjde ľahko, že pri tom budú chvíle, kedy to bude mimoriadne náročné, že v konečnom dôsledku môžu nastať situácie, kedy s tým bude mať ´sto chutí´ seknúť. Je tomu tak preto, lebo pri učení slov v cudzom jazyku ide o materiál úplne nový, predtým nikdy nenaučený. Nie je to ako nejaká činnosť, ktorú starší človek kedysi pred mnohými rokmi bežne vykonával a z nejakého dôvodu s ňou prestal. Čiže potrebuje sa do toho iba naspäť ´dostať´. Preto tu nemôžeme hovoriť o obnovovaní pamäťových stôp, ale výhradne o učení sa novým podnetom, ktoré si dokonca treba pamätať dvojmo – musím vedieť povedať cudzie slovo a ešte aj vedieť, čo znamená, čiže vedieť to aj v slovenčine. Preto je to v prípade cudzích jazykov ťažšie než niečo iné,“ dodáva M. Čižmárik. Foto: shutterstock