Šéfkuchárom v golf clube na nemeckom zámku

Mnoho Košičanov sa chce uplatniť mimo Slovenska. Niektorí dosiahnu aj pozoruhodnú úspechy, len sa o nich nevie. Možno preto, že to nie sú celebrity, ale obyčajní ľudia, ktorí sa presadili vďaka tvrdej práci, zodpovednosti či šikovnosti. Jeden z nich je aj 37- ročný Viliam, šéfkuchár v golf clube, ktorý je súčasťou zámku v nemeckom Kronbergu.

Pred štrnástimi rokmi odišiel do Nemecka. Chcel si zarobiť podobne ako mnohí iní mladí ľudia. K práci kuchára v golf clube, ktorý je súčasťou  zámku Schloß Friedrichshof v mestečku Kronberg dostal úplnou náhodou. ,,Raz som cestoval domov taxíkom a dal som sa do reči so šoférom. Rozprávali sme sa o tom, že zháňam prácu a on mi povedal, že pozná majiteľa reštaurácie golf clubu na miestnom zámku, ktorý potrebuje niekoho na umývanie riadu. Tak som si povedal, že prečo nie. O tom, že sa raz vypracujem na šéfkuchára a budem variť pre exkluzívnych hostí, som nikdy v živote ani nesníval,“ hovorí Viliam.

Podľa jeho slov v západných krajinách môže byť kariérny postup veľmi rýchly. Človek však musí byť šikovný a svedomitý. ,,Začínal som úplne na tej najnižšej pozícii ako umývač. Neskôr som prešiel k studenej kuchyni a dnes je zo mňa plnohodnotný šéfkuchár. Nebolo to však jednoduché. Musíte niekedy poriadne zaťať zuby. Nemci totiž nepatria k ľuďom, ktorí by boli nejak veľmi zhovievaví k svojim zamestnancom.“ 

Zvykol si na maniere

Viliam hovorí, že ich hostia neradi medzi seba prijímajú nový personál. Je to dlhodobý proces, pokým si na niekoho zvyknú. Najťažšie to majú čašníci, ktorí musia s nimi neustále komunikovať. ,,So mnou väčšinou rozprávajú na úrovni, keďže chcú mať dobré jedlo na tanieri. Musím však vedieť, po čom ich mlsné jazýčky túžia. Niekomu napríklad chutí horúca polievka, druhému vlažná a tretí chce mať zohriaty tanier v mikrovlnke. To musím všetko ovládať. Po toľkých rokoch, čo pracujem ako kuchár, som si však na ich maniere celkom zvykol,“ smeje sa.

Kvalita na prvom mieste

Zámok Schloß Friedrichshof vlastní princ Henrich Donatus von Hessnes, ktorý je zároveň synovcom anglickej kráľovnej Alžbety II. Tento palác prerobil na 4-hviezdičkový luxusný hotel, jeho súčasťou je aj golf club, kde sú prenajaté miestnosti na gastronómiu výsadne pre exkluzívnych členov, kde Viliam varí.

,,Práca šéfkuchára je naozaj náročná nielen fyzicky, ale aj psychicky. Dennodenne stáť v horúčave pri ohni, v rekordnej rýchlosti pripravovať jedlá a byť v pozore celý čas nie je jednoduché,“ vysvetľuje Viliam.

Golf club patrí k najprestížnejším v krajine, a preto musí celý personál dbať na vysokú kvalitu nielen jedál, ale aj obsluhy či stolovania. ,,Mávame aj firemné akcie, kde pripravujeme pohostenie na celý deň, a to od raňajok až po večeru. Musíme byť nonstop v pohotovosti a nič nepokaziť. Keby sa tak stalo, bol by vážny problém.“

Boháči sú boháči

Napriek tomu, že Nemci sú známi ako konzervatívny národ, vedia sa poriadne zabávať. ,,Kapacitu priestorov máme obmedzenú na 110 ľudí, avšak raz sme mali veľkú party pre automobilovú spoločnosť BMW, kde bolo pozvaných 300 hostí. Jedna lavica nezvládla nápor ľudí a zrútila sa aj so všetkými, ktorí na nej sedeli. V ten večer vystupovali aj samba tanečnice, mali také obrovské klobúky s ovocím, že nevedeli prejsť cez dvere. Boháči sú boháči. Čo dodať.“ Členov klubu musí poznať celý personál a oslovovať ich výhradne po mene. ,,Každý jeden z nich je nesmierne bohatý. Chodia k nám bankári, politici, majitelia veľkých firiem aj známe nemecké hviezdy.”

Čašníčka si nesmie zapisovať

Viliam nám prezradil, že títo zámožní hostia majú nezvyčajné maniere. ,,Málokedy si vyberajú niečo z našej jedálnej karty. Vymýšľajú si vlastné jedlá. Niekedy vedia skombinovať aj celú ponuku. My im to musíme, samozrejme, pripraviť, pretože majú na to práve chuť. Niekedy nám povedia, že chcú narezať šunku na malé kocky tak, ako to robievala ich stará mama, alebo odkážu po čašníčke: Dám si túto rybu s touto omáčkou a povedzte v kuchyni, že to je pre mňa a oni už vedia ako mi to najviac chutí a ako to chcem mať… Čašníčka si objednávky musí pamätať a nesmie zapisovať. Čo má svedčiť o profesionalite personálu. Podobne to je aj pri kombinácii vymyslených jedál.“ 

Varil napríklad aj pre nemeckú modelku Evu Padberg, futbalistu Andreasa Möllera, dvojnásobnú majsterku sveta v plávaní Franzisku von Almisck či svetového amerického speváka Michaela Boltona. ,,Väčšinou sa stretám s nemeckými hviezdami, ktoré však na rozdiel od našich klubových členov si jedlo vyberajú priamo z jedálnička,“ hovorí s úsmevom.

Domov mu chýba

Varenie nie je pre neho len prácou, ale aj najväčším relaxom. ,,Veľmi rád experimentujem a moja manželka Janka, ktorá je zhodou okolností aj čašníčkou v golf clube, poctivo ochutnáva, podporuje ma a neustále inšpiruje. Mojím najobľúbenejším jedlom je však vyprážaný syr. Asi preto, že ho tu v Nemecku nepoznajú.“

Aj napriek tomu, že je úspešným kuchárom, stále myslí na domov a rozmýšľa o návrate na Slovensko. Nemci sú podľa neho chladný a vystresovaný národ, ktorý žije podľa presných termínov a pravidiel. ,,Dokonca aj deti sa musia u svojej mamy nahlásiť na návštevu a dohodnúť si presný čas. My sme vychovávaní v rodinnom zmysle, kde vládne láska a cit. Odkedy mám malú dcérku, čoraz častejšie myslím na domov. Avšak v Nemecku ju čaká bezpodmienečne lepší život. Nechám sa prekvapiť, kam nás osud zavedie.“

Foto: VS, Kronberg Schlosshotel