Začíname s prácami v záhradke

Vonku to už na nejakú veľkú zimu nevyzerá. Pôda nie je zamrznutá, a preto je vhodný čas na jej prípravu pred samotným vysádzaním zeleniny.

Záhony určené na pestovanie zeleniny sme mali v jeseni zrýľovať a cez zimu nechať pôdu v hrubých hrudách. Nerovný povrch zadrží veľa zimnej vlahy a pôsobením mrazu sa pôda prekyprí, takže na jar sa dá dobre spracovať.

Úprava pôdy

Keď po zime pôda oschne, pohnojíme ju kompostom a minerálnymi hnojivami a potom zarovnáme jej povrch kovovými hrabľami. Pre túto činnosť sa dá využiť a pôdna fréza. Takto bude pôda pripravená na výsev a výsadbu zeleniny. Ak sme rýľovali na jeseň, teraz už pôdu iba upravíme. Mnohé rastliny, hlavne s malými semenami (väčšina druhov zeleniny), vyžadujú tuhšiu pôdu, ktorú ak by sme rýľovali na jar, by sme nedosiahli.

Jarné rýľovanie

Plochy, ktoré neboli na jeseň voľné, pretože sme na nich nechali ešte čierny koreň, pór, ružičkový kel či kučeravý petržlen, rýľujeme na jar čo najskôr, teda hneď, keď sa pôda rozmrazí a vyschne. Pri jarnom rýľovaní postupujeme trochu inak než na jeseň. Zásoba vody, ktorú pôda prijala, musí byť čo najviac zachovaná.

Pri rýľovaní by sa nemali tvoriť veľké hrudy. Záber by mal byť užší než pri jesenných prácach. Vhodnejšie na túto činnosť sú preto rycie vidly. Ihneď po rýľovaní pôdu zahrabeme hrabľami tak, aby zostal nakyprený povrch.

Po zbere zeleniny sa počas vegetačného obdobia uvoľňujú plochy, ktoré ihneď obrábame. Vtedy platia rovnaké pravidlá ako pri rýľovaní na jar – pôdu zryjeme a ihneď urovnáme hrabľami. V dôsledku odberu vody predchádzajúcimi plodinami môže byť pôda veľmi preschnutá. Potom ju pred samotným rytím dôkladne zalejeme.

Hnojenie kompostom

Zeleninu by sme mali hnojiť kompostom. Živiny, ktoré obsahuje, spravidla postačia. Iba u viac náročných druhov musíme ešte dodať dusík. K veľmi náročnej zelenine dávame 7 litrov kompostu a 50 – 80 gramov rohovej múčky alebo 25 – 40 gramov LAV (liadku amónneho s vápencom). K stredne náročnej zelenine pridávame 4 litre kompostu a 35 gramov rohové múčky alebo 20 gramov LAV. Nenáročnej zelenine stačia 4 litre kompostu. Dávky sú uvedené na 1 m2. Dávku LAV rozdelíme na základné hnojenie (pred siatím alebo po výsadbe za 3 – 4 týždne) a na prihnojenie v čase intenzívneho rastu.

Dusíkaté vápno

Nie každý chalupár či záhradkár môže pre obmedzenú výmeru záhradky dodržiavať striedanie plodín tak, ako by to bolo vhodné. Preto sa pri pestovaní hlúbovín a uhoriek odporúča hnojenie dusíkatým vápnom, ktoré potláča výskyt niektorých chorôb a škodcov v pôde.

Na plochách s výskytom nádorovitosti hlúbovín sa odporúča hnojiť túto zeleninu dusíkom vždy vo forme dusíkatého vápna v dávke 80 – 100 g/m2 dva až tri týždne pred výsadbou so zapravením do hĺbky 15 až 20 cm. Uhorky potrebujú 40 g/m2 jeden až dva týždne pred výsevom alebo výsadbou. Hnojivo zapravíme do vrchnej vrstvy pôdy (5 – 10 cm). Pozor – nikdy neaplikujeme dusíkaté vápno na čerstvo vysiate alebo vysadené kultúry a nikdy na listy rastlín.

Dusičnany

Rastliny potrebujú dusičnany na tvorbu bielkovín a ďalších dôležitých látok, bez nich by nemohli rásť. Dusičnanom sa v zelenine nedá vyhnúť, ale ich obsah je možné znížiť. Obsah závisí od intenzity svetla a teploty. Čím viac svetla a tepla (leto), tým viac dusičnanov sa premení na bielkoviny. Preto je obsah dusičnanov v listovej zelenine ráno vyšší než večer.

Obsah dusičnanov v zelenine je možné znížiť jednak šetrným dusíkatým hnojením, jednak správnym časom zberu (nie skoro ráno). Z vlastnej záhradky by sa mala zelenina pripravovať, ak je to len trochu možné, čerstvá a zelenina s vysokým obsahom dusičnanov by sa nemala už znovu ohrievať.

Náročnosť zeleniny na dusík 

Zelenina náročná na hnojenie dusíkom: karfiol, kapusta, rebarbora, kel, tekvica, pažítka, pór, zeler, špargľa, chren.  Zelenina stredne náročná na hnojenie dusíkom: kaleráb, uhorky, paprika, paradajky, cibuľa, čierny koreň, červená repa.  Zelenina nenáročná na hnojenie dusíkom: cesnak, mrkva, petržlen, šalát, redkvičky, hrach, fazuľa.

Ilustračné foto: Shutterstock