Deti píšu Bohu
Pred pätnástimi rokmi vyšla knižka, ktorou deti dodnes rozosmievajú dospelákov
Na vianočnom knižnom trhu v roku 1999 sa objavila útla, len o niečo viac ako stostránková knižočka Deti píšu Bohu. Bez nej si už Vianoce neviem ani predstaviť. Siaham po nej zas a znovu. Pätnásť rokov ma rozosmieva i dojíma k slzám svojím humorom, nepoškvrnenou úprimnosťou, krištáľovo čistou, neúprosne priamočiarou detskou logikou. Akoby mi niekto osprchoval dušu…
OBJAV
Pri jej zrode stál Košičan – prekladateľ a jazykovedec Marián Andričík. Anglický originál si doniesol zo Škótska, kde bol v roku 1999 na diskusnom pobyte. Tvorivé diskusie sa odohrávali na starom hrade. “Našiel som ju, s prepáčením, pohodenú na toalete. Vypýtal som si ju od správcu hradu a on mi ju s radosťou daroval,” spomína Marián. Po návrate do Košíc ukázal knižočku vydavateľovi a básnikovi Erikovi Grochovi. “Bol nadšený. Ani chvíľu neváhal. A tak sme sa do toho pustili aj s vtedy ešte budúcou manželkou Markétou.”
ZÁŽITOK
Erik vydal skvelé dielko v tom istom roku vo svojej Knižnej dielni Timotej. Razom sa stalo bestsellerom. Niekoľko týždňov viedlo v rebríčkoch predajnosti slovenských kníhkupectiev. V košickom kníhkupectve Artforum drží dodnes neprekonateľný rekord. Rovnaký úspech slávila aj v Čechách. Deti píšu Bohu je zbierkou detskej korešpodencie adresovanej Najvyššiemu. Zostavili ju a v roku 1966 vydali v newyorkskom vydavateľstve Workman Publishing Company Eric Marshall a Stuart Hample.
“Odkazy detí ma zaujali svojím úžasným, originálnym vtipom. Dovtedy som nič podobné nečítal. Bol to pre mňa neuveriteľný zážitok. Keďže nič podobné u nás do tých čias nevyšlo, povedal som si, že by nebolo od veci knižočku vydať,” rekapituluje Marián.
PREKLAD
Rukou písané detské prosby, ponuky, kritiky Pána Boha, ale aj chválospevy a naliehavé otázky adresované stvoriteľovi sú plné rozkošných chybičiek. Ako nájsť slovenský ekvivalent anglických pravopisných i štylistických chýb? Nebol to pritvrdý oriešok? “Ani nie. Skôr to bola pre mňa a manželku zábava. Potrebovali sme ale pôvodné rukopisy prepísať, aby boli autentické. Výborne to zvládli detičky zo Základnej školy Laca Novomeského, kde manželka vtedy učila,” vysvetľuje Marián.
NAMIESTO DOSLOVU
Listy v tejto knihe predstavujú tú časť detského sveta, ktorú si deti vyhradzujú na mimoriadne úvahy a želania, píšu zostavovatelia jedinečnej zbierky E. Marshall a S. Hample. Niektoré sú odzbrojujúco múdre, mnohé naivné, iné huncútske, podaktoré jednoduché, ďalšie úctivé alebo – nie až tak úctivé. Všetky sú adresované Bohu s veľkou nádejou a dôverou. “Samozrejme, dospelí naisto vedia, že bez ohľadu na to, aká je na nich známka, aj tak sa k adresátovi nedostanú – napokon, dospelí predsa vedia oveľa viac ako deti. Niekedy…” Druhé vydanie vyšlo v levočskom vydavateľstve Modrý Peter. Ponáhľajte sa do kníhkupectiev. Stojí to za to!
Foto: archív Artfora