Hľadanie odpovedí na neznáme otázky
Jej príbuzní a priatelia to majú jednoduché. Na narodeniny či Vianoce nemusia nad darčekmi dlho hútať. Bezkonkurenčne víťazia knižky. Aj sama sa nimi s neskrývanou radosťou obdarúva. “Občas sa mi stane, že si kúpim knižku a až keď ju začnem čítať, prídem na to, že už takú mám,” usmieva sa Košičanka Júlia Zelená. “Už ani neviem, kam ich dávať. Budem asi musieť reorganizovať byt, povyhadzovať staré veci…”
VYHRANENÁ
Skvelá výtvarníčka a odevná dizajnérka nepatrí ku knihomoľom, ktorí od detstva ležia zahrabaní v knihách a čítajú všetko, čo sa im dostane do rúk.
“Jestvuje druh literatúry, ktorej sa možno aj programovo vyhýbam,” priznáva. “Nestačí mi pekný ani silný príbeh podaný všedným spôsobom. Takú knižku odložím, pretože ma nezaujíma… Pre mňa je dôležitý štýl autora, spôsob, akým píše, jeho schopnosť hrať sa so slovom, filigránstvo, štrukturovanosť textu. Nie je veľa spisovateľov, ktorí to dokážu.”
Júlia spomína, ako pred rokmi čítala Vzorové dni od Michaela Cunninghama. Ten pocit si presne pamätá: “Veľmi zvláštnym spôsobom sa hrá s vlastným textom a zároveň s citáciami môjho milovaného Walta Whitmana. Ohromilo ma to. Tá kniha ma silne ovplyvnila…”
DOSPIEVANIE
Čaro literatúry a silu slova objavila až niekedy na vysokej škole. A postupne dospela do štádia, keď si začala vyberať.
“Knižky ako Winnetou či Angelika som nikdy nečítala. Celé to obdobie som akosi preskočila a už nikdy som sa k nim nevrátila.”
Koncom 80. rokov začali najmä v Čechách vydávať množstvo skvelých kníh, ktoré kedysi vyšli aj v slovenčine, ale ideológovia ich stiahli z obehu.
V tom čase objavila Majstra a Margarétu Michaila Bulgakova, francúzskeho prozaika Borisa Viana, poéziu Jaroslava Seiferta…
“Bolo to obdobie, keď som chodievala do Čiech a domov sa vracala so zopár drahocennými knižkami, vymetala som kníhkupectvá a antikvariáty, prehrabávala katalógy v knižniciach… Zrazu som mala pocit, akoby som objavila všetky krásy sveta, ktoré som predtým nevnímala!”
ZAMILOVANÁ
Každý čitateľ má iný motív, aby siahal po knihe. Niekto aby zabil čas, iný si chce pri nej oddýchnuť, ďalší vyhľadáva fakty.
“Ja hľadám v knihách stále nejaké odpovede, často ani sama neviem, na aké otázky. A keď ich tam nájdem, mám výborný pocit…”
Nájsť kvalitné dielo v záplave knižných noviniek však nie je jednoduché. Júlia má recept.
“Chodím výlučne do Artfora. Som do toho kníhkupectva zamilovaná nielen pre nenapodobiteľnú vôňu a atmosféru. Tam ma neobsluhujú predavači, ale priatelia. Maja Volemanová mi vždy pošepne, poradí, čo si kúpiť. A stále trafí presne do mojich túžob…”