02.12.14

V. Godár: Najlepšie sa mi píše pre ľudí, ktorých mám rád

Vladimír Godár je uznávaným skladateľom na Slovensku i v zahraničí. Jeho diela zarezonovali na svetových koncertných pódiách, kde ich s úspechom uvádzajú aj dnes. Za svoj celoživotný prínos do slovenskej hudobnej kultúry získal viacero ocenení. Najčerstvejšou je Cena Pavla Straussa za rok 2014. Udeľujú ju významným slovenským osobnostiam za trvalý prínos v oblasti kultúry a umenia. Jeho hudba minulý týždeň po rokoch opäť rozozvučala priestor pod kupolou Domu umenia silnými emóciami.
Koncert v Dome umenia.  Foto: Jaroslav Ľaš.
Koncert v Dome umenia. Foto: Jaroslav Ľaš.
Kurth Weild mal skladateľské krédo „Nepíšem hudbu pre kolegov a kritikov, ale pre ľudí“. Čo Vy na to? ... Poznám také krédo, čo mal zase Witold Lutosławski, že on nepíše hudbu pre poslucháčov, ale pre seba, pretože sám sebe je ideálnym poslucháčom. Pre mňa je dôležité predovšetkým to, kto je adresát hudby, ktorú píšem. Vždy je v tom zakomponovaná nejaká pozitívna energia v tom zmysle, že je to niekto, koho mám rád... Ťažko by som teraz mohol povedať, že som to ja, koho mám rád (smiech) ... Myslím si, že je to ale dosť dôležité, pretože tá pozitívna orientácia sa potom premietne do použitých prostriedkov a nejakej správy, ktorú chcem odovzdať. V opačnom prípade to asi nejde. Ťažko by som napísal skladbu niekomu, koho nemám rád. To neviem... Gija Kančeli zase hovoril, to je tretí názor, že vážnu hudbu píše pre seba a filmovú hudbu pre svojho kamaráta režiséra. Ja filmovú hudbu píšem pre Martina Šulíka... A tú ostatnú píšete pre koho? Tak možno aj pre seba, ale v širšom zmysle, teda že nie len ja som jej adresát. Vždy je to pre niekoho, s kým mám pozitívny vzťah. Najlepšie sa mi píše pre kamarátov, teda pre ľudí ktorých mám rád, s ktorými sa dobre cítim a verím, že aj oni so mnou. Keď som mal napísať skladbu pre niekoho, koho nepoznám, nedopadlo to dobre. To je prípad môjho violončelového koncertu, ktorý si u mňa objednal Julian Lloyd Webber, ešte takmer pred 20 rokmi. Minulý rok vyšla správa, že zo zdravotných dôvodov končí s hraním. Keď rozmýšľam nad tým, prečo som mu ten koncert dodnes nenapísal, je to asi preto, lebo ho nepoznám... ako človeka. Napriek tomu, že ma pozval aj k sebe domov, poznám ho len ako interpreta. Keď sme už spomenuli tú filmovú hudbu, za ktorú ste mimochodom získali viacero prestížnych ocenení, spomeniem napríklad dve hlavné ceny českých filmových akademikov Český lev za hudbu k snímkam Slnečný štát a Návrat idiota. Aký je váš vzťah k filmovej hudbe? Veľmi dobre sa mi pracuje vtedy, keď sa viem stotožniť s daným námetom, v opačnom prípade sa do toho ani nepustím. Inými slovami, ak prijmem tému toho artefaktu, tak to urobím. To, čo som robil vo filmovej hudbe, malo zmysel, pretože som to chcel robiť. Naposledy som robil film Súď ma a skúšaj (2013) o osude rehoľných sestier v 50. rokoch. Oslovil ma spôsob, akým režisérka Ivica Kúšiková vytvorila úžasný dokument o sile, ktorú v sebe človek dokáže nájsť, aby sa nielen vzoprel a nestotožnil s okolím, ale predovšetkým prežil v prostredí, kde sa to v podstate nedá.
 Nová generácia slovenských skladateľov, priatelia Martin Burlas, Vladimír Godár, Peter Breiner a Víťazoslav Kubička (na snímke zľava) v 80. rokoch verejne vystupovali proti oficiálne uznávanej a podporovanej hudbe. Snímka vznikla v roku 1984 s Janom Dehnerom počas interview pre Hudební život. Foto: archív V. Godára.
Nová generácia slovenských skladateľov, priatelia Martin Burlas, Vladimír Godár, Peter Breiner a Víťazoslav Kubička (na snímke zľava) v 80. rokoch verejne vystupovali proti oficiálne uznávanej a podporovanej hudbe. Snímka vznikla v roku 1984 s Janom Dehnerom počas interview pre Hudební život. Foto: archív V. Godára.
Súčasní skladatelia sú aj vplyvom pestrého hudobného trhu konfrontovaní s množstvom hudobných podnetov, smerov, štýlov... Čo imponuje v súčasnej hudbe? Preferujete neznáme trendy? Keď som vyrastal, celá slovenská hudba nosila nejaké slovné nálepky, podľa ktorých sa ľudia niekam zaraďovali. A už dobrých 20 rokov nikto nevymyslel žiadnu nálepku, čo sa v konečnom dôsledku ukázalo ako veľmi pozitívne. Vzniklo veľmi veľa dobrej a zaujímavej hudby, o ktorej nevieme. Nie sú nálepky, tak sa o nich nehovorí. Rád počúvam jeden hudobný program na newyorskej rádiovej stanici, kde sa hrá vyslovene hudba po roku 2000. Deväťdesiat percent toho, čo tam znie, je dobrá hudba, ale mená tých autorov som nikdy nepočul, vlastne nemáme k nim nijaké kontexty. Napriek tomu tá hudba začala žiť nejakým iným spôsobom. Dnes sa rozhodujeme podľa vnútorných pocitov, či sa nám to páči alebo nie, bez tých sprostredkovacích slovných pokynov, čo by sa malo páčiť a čo nie. To si myslím, že je pozitívne, ale na druhej strane to môže zaniknúť v tom zmysle, že tej hudby je dnes strašne veľa a bez tohto druhu orientácie je to ťažké. V minulosti bolo tej hudby menej? Skôr by som povedal, že bola väčšia príbuznosť aj medzi tými najvzdialenejšími. Napríklad ako obrovský protiklad sa vnímal Brahms a Wagner, to boli dva "protisvety". Už z 30-ročného odstupu bolo jasné, že tí dvaja mali oveľa viac spoločného ako toho, čo ich rozdeľovalo. Toto je skôr problém. Dnes sa tie spoločné momenty rôznych kompozičných iniciatív hľadajú ťažšie. Dnes sa veľmi nenosia ani vzory, máte vy nejaký skladateľský vzor, ktorým ste sa inšpirovali? Ja som mal veľmi rád veľa hudby a čím som bol starší, tak sa to len rozširovalo a dokonca si myslím, že aj to, čo dnes nemám rád, možno raz budem mať. Tam patrí napríklad aj Johannes Brahms, toho nemám rád celý život, ale vždy si hovorím, že na budúci rok to možno začne. (smiech) Do slovenskej hudobnej kultúry ste zasiahli ako mimoriadne všestranná osobnosť. Ako dokážete skĺbiť všetky vaše umelecké, vedecké, ale aj organizačné aktivity? Stále som pomalší a menej spoľahlivý... Nestíham ? Vo vašom aktívnom životnom tempe teda veľa voľného času nemáte. Ak si však nejaký nájdete, čo rád robievate vo chvíľach oddychu? Máte nejaké hobby? Odkedy existuje internet, myslím si, že žiadne hobby neexistujú ... ? Veľmi rád chodím cez virtuálne prehliadky do rôznych knižníc vo svete. Okrem Slovenska, kde treba ísť fyzicky. Ale aj tu sa už pracuje na digitalizácii, takže si myslím, že sa vďaka zahraničným projektom Slovákom vrátia dejiny. :MARIANA LECHMANOVÁ  
DNES
Zdieľať článok:

Newsletter

Prihláste sa na odber newslettra a odoberajte novinky z KOŠICE:DNES

Váš osobný údaj (e-mail) bude spracovaný podľa zásad ochrany osobných údajov, ktoré vychádzajú zo slovenskej a európskej legislativy. Stlačením tlačidla dávate súhlas so spracovaním pre zasielanie našich e-mailových noviniek (nové články, reklamné správy) po dobu max. 5 rokov. Svoj súhlas môžete kedykoľvek zrušiť cez tlačítko "odhlásiť sa z newslettra" v každom e-maile.

Diskusia

Používaním stránok KOŠICE:DNES.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.Viac info

súhlasím