Keď šéf NKÚ zabudne, kde sa končí audit a začína sa politika (komentár)

Nezávislé kontrolné inštitúcie majú v demokratickom štáte jedno nepísané, no železné pravidlo: čím bližšie sú voľby, tým zdržanlivejší má byť ich slovník. Ich autorita stojí na nestrannosti a chladnej reči čísel. Keď však predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy vystúpil v relácii denníka SME v posledný deň pred začiatkom volebného moratória, túto hranicu nielenže prekročil, ale rovno ju zbúral. Namiesto prísne nadstraníckeho pohľadu na hospodárenie štátu a samospráv sme dostali predvolebný manuál o tom, koho a podľa čoho máme v sobotu voliť.

Keď štátny kontrolór kádruje

Najväčší prešľap šéfa NKÚ prišiel v momente, keď sa od tabuliek a rozpočtov presunul k priamemu hodnoteniu predvolebnej ponuky. Andrassy divákom odporučil sledovať, či politické strany kandidáta „len nenašli niekde v kôpke“, a začal rozoberať, kto má či nemá vzťah k danému regiónu. Predseda NKÚ sa pritom nezastavil len pri geografii, ale pustil sa do čisto politologických špekulácií o vnútrostraníckom zákulisí. Verejne začal rozoberať údajné zákulisné motívy nominácií, stranícke taktizovanie a špekulácie o tom, ako spolu jednotlivé politické subjekty vyjednávajú o vzájomnej podpore.

Aby bolo jasné: otázka, koho politické strany nominujú a aký má daný človek vzťah k regiónu, je v kampani legitímna. Patrí však do úst politických súperov, komentátorov a predovšetkým samotných voličov. Ak takýto slovník použije šéf štátneho kontrolného úradu len pár hodín pred začiatkom moratória – teda v čase, keď už dotknutí aktéri nemajú reálny priestor na obranu –, nejde o odbornú kontrolu, ale o priamy zásah štátneho funkcionára do politickej súťaže. Zvlášť vtedy, keď popri tom spomína na vlastnú minulosť mestského poslanca v Spišskej Novej Vsi či pôsobenie v bratislavskej Petržalke a na magistráte hlavného mesta.

Predvolebné asfaltovanie? Podľa toho, na čo sa pýtate

Rovnako rozpačito vyznela aj Andrassyho snaha radiť voličom, ako majú hodnotiť úradujúcich starostov a primátorov. Šéf NKÚ sa tu v priebehu troch minút dokázal dostať do priameho rozporu sám so sebou. Keď sa ho moderátorka opýtala na notoricky známy fenomén projektov realizovaných tesne pred voľbami, Andrassy mal pre úradujúcich funkcionárov prekvapivo veľa pochopenia.

Vysvetľoval, že štyri roky sú krátky čas, prvý rok ubehne pri zoznamovaní sa so zastupiteľstvom a príprave rozpočtu, ďalší čas zhltnú prípravy projektov, čakanie na bankové úvery či európske výzvy, a preto je podľa neho normálne, že výsledky prichádzajú až v treťom alebo štvrtom roku funkčného obdobia. To, že pracovná aktivita vrcholí dva či tri mesiace pred voľbami, dokonca označil za nie „až taký velikánsky problém“, keďže tieto projekty sú udržateľné a na druhý deň po voľbách sa nevyparia. Len o minútu neskôr však pri propagácii analytickej aplikácie NKÚ otočil o stoosemdesiat stupňov.

Vyzval občanov, aby sa stali kontrolórmi a úradujúceho starostu či primátora sa pýtali: „Prečo si to neurobil pred dvoma rokmi? Prečo, keď si mal voľné zdroje, si to nerobil pred troma rokmi?“. Tak ako teda? Je šetrenie peňazí na veľké investičné akcie v závere mandátu prirodzeným obrazom života v samospráve, nad ktorým netreba dvíhať obočie, alebo je to podozrivé správanie, za ktoré majú občania brať starostov na zodpovednosť?

Čierno-biely svet podľa NKÚ

Celým vystúpením Ľubomíra Andrassyho sa navyše tiahla zjednodušená, čierno-biela optika. Na jednej strane stojí centrálna vláda a parlament, ktorým šéf NKÚ adresoval mimoriadne ostrú politickú kritiku – od obvinenia zo schválenia „únikovej cestičky“ pri dlhovej brzde, cez porušovanie princípov OECD až po konštatovanie, že štát si pri zadlžovaní smerujúcom k sto miliardám eur „robí dobrý deň z obyvateľov našej krajiny“.

Na druhej strane barikády vykreslil takmer idylický obraz samospráv ako „dobrého hospodára“, kde je minimálny priestor na ľúbivé demagogické rozhodnutia a oveľa vyššia miera zodpovednosti. Lenže realita v takmer tritisíc slovenských obciach a mestách nie je čierno-biela. To, že samosprávy tvoria len necelé dve percentá konsolidovaného verejného dlhu (približne 85 až 90 miliónov eur), je predovšetkým výsledkom prísnych zákonných limitov a pravidiel komerčných bánk či Štátneho fondu rozvoja bývania, o ktorých napokon hovoril aj samotný Andrassy.

Nízky podiel na celkovom štátnom dlhu však automaticky neznamená bezchybné, nieto ešte nepolitické hospodárenie v každej obci. A napokon, ak šéf NKÚ v televíznom štúdiu na jednej strane vyzýva starostov, aby štátu povedali „rázne a dosť“ pri prenášaní nefinancovaných kompetencií, a jedným dychom označuje rozdiely v miestnych poplatkoch či parkovaní medzi mestskými časťami až za „ľudskoprávne otázky“ a diskrimináciu obyvateľov, opäť opúšťa pôdu vecného auditu a vstupuje na pole čistej politiky.

Kto postráži hranice kontrolóra?

Ľubomír Andrassy mal v rozhovore v jednej veci nepochybne pravdu: keď povedal, že svojvoľné vykladanie pravidiel vedie k degradácii a rozkladu rešpektu štátu a k nedôvere občanov vo verejné inštitúcie. Práve preto by mal ísť príkladom on sám. Dôvera v Najvyšší kontrolný úrad stojí a padá na tom, že jeho predseda dokáže odolať pokušeniu robiť politiku. Občania nepotrebujú, aby im šéf štátnych kontrolórov pred moratóriom radil, či má ich kandidát správnu stratégiu, ochotu deliť sa o moc, alebo či má dostatočne silné korene v regióne a aké sú zákulisné dohody politických strán. Voliči majú vlastný rozum a hlasovací lístok.

(komentár)