Komentár o kampani
Už len doslova niekoľko hodín nás delí od chvíle, keď verejný priestor, chodcov, aj vodičov prestanú obťažovať portréty rôznych kandidátov v nadživotnej veľkosti, keď nás nádejní primátori, starostovia či poslanci prestanú pozývať na kávičky, alebo nám len tak budú chcieť darovať pero, koláčik, guláš, leták, alebo iné kaleráby. Všetko sa vráti do starých koľají.
Kampaň vrcholí. Bežný človek má z toho všetkého trochu zmätok, pretože sa spojili komunálne aj krajské voľby a tých kandidátov je akosi priveľa. Záver kampane už tradične prináša rôzne prekvapenia aj poznatky. Jeden sa vzdá v prospech iného, dúfajúc, že jeho potenciálne hlasy sa objavia v grafe toho druhého. Lenže takto to nefunguje a jeho hlasy môžu pristáť u toho, koho považuje za najväčšiu hanbu mesta.
Najväčší favorit zasa odhalil sprisahanie a poučený z veľkej politiky vsádza na kartu “všetci mi ubližujú, pomôžte mi”. Ďalší odmietajú zúčastňovať sa predvolebných debát, niektorí sú naozaj len do počtu, alebo akejsi nostalgickej tradícii a zdá sa, že minimálne jeden je tu preto, aby rozbil hlasy protistrany. Nič nové pod slnkom.
To, čo však tejto kampani najviac chýba, je vízia a program. Nestačí povedať, že to, čo som sľúbil kedysi a nesplnil doteraz, splním v budúcnosti, len staré kádre sú proti. Jasné, že sú proti, o tom sú voľby. Ale v tých slovách chýba nová myšlienka, nový program pre mesto, jeho tvár o štyri roky.
Kampaň však dokazuje aj silu marketingu. Ukazuje, že stačí niekoľko veľkoplošných pútačov a z neznámej osoby sa stane vážny kandidát, alebo kandidátka. Program, samozrejme, nikde.
Kampane sa miešajú, človek má v hlave zmätok a pravdepodobne približne polovica do volebnej miestnosti ani nedôjde. Neočakáva totiž nič, čo by mu pomohlo, alebo čo by niekto z plagátu mohol zmeniť.
Mesto potrebuje jasný program. Jasný obraz toho, čo jeho obyvateľov čaká. Možno potrebuje zmenu, možno kontinuitu. O tom rozhodnú ľudia. Čo si však mesto už nemôže dovoliť, sú premrhané možnosti, nevyužité výzvy a ospalosť kompetentných. Na to musíme v sobotu pamätať.
RCh
Odporúčané články
Po druhom kole je jasné, že nasledujúcich päť rokov bude prezidentom Slovenskej republiky doterajší predseda strany Hlas – sociálna demokracia. Stane sa tak v poradí šiestou osobou, ktorá bude od vzniku samostatnej Slovenskej republiky tento mandát vykonávať. Cesta k víťazstvu bola značne kľukatá, keďže väčšina predpovedí pasovala do pozície tesného víťaza druhého kola prezidentských volieb Pellegriniho protikandidáta Ivana Korčoka. Čomu tak môžeme pripísať značný rozdiel v konečnom výsledku spoločne s výrazným úspechom víťaza vo východnej časti Slovenska?
Najväčšou celospoločenskou témou týchto dní je otázka voľby prezidenta Slovenskej republiky. Voliči budú sledovať kampaň dvoch finalistov prezidentského súboja až do 3. apríla 2024, kedy sa minútu pred polnocou začne volebné moratórium.
Blížiace sa druhé kolo volieb prezidenta Slovenskej republiky vzbudzuje vo verejnosti viaceré otázky. Je pochopiteľné, že sú občania v napätí, keďže od výsledku volieb závisí viacero budúcich skutočností. Akú politiku bude budúci prezident presadzovať a ako bude vyzerať spolupráca s vládou? Je možné, že napätie z výsledku medzi občanmi síce vymizne, ale vytvorí sa nové napätie vo vzťahu medzi vládou a prezidentom?