KOMENTÁR: Občan nesmie rezignovať

Mesto sa však musí rozvíjať a slovami primátora – dokončiť, čo bolo začaté. Obyvatelia – voliči však právom čakajú aj nové projekty, ktoré by mali život v Košiciach urobiť krajším, príjemnejším a miestom, kde sa oplatí žiť.

Štyridsaťjeden mužov a žien sme si koncom októbra zvolili do mestského zastupiteľstva (MZ) na to, aby sa spomenuté veci dostali do reálnej podoby. Zvolili sme si tiež vedenie mesta, ktoré by malo týmto ľuďom predkladať projekty a návrhy na to, aby sa sľuby stali skutočnosťou.

Minulé volebné obdobie bolo v tomto komplikované. Primátor s problémami hľadal podporu v zastupiteľstve a veľmi veľa energie sa vynaložilo na osobné prekáračky.

Napokon ho opustili tí, ktorí sa pred štyrmi rokmi najviac zaslúžili o to, že je tam, kde je. Mnohí poslanci sledovali viac osobné záujmy, ako tie verejné a o ďalších sme ani nevedeli, že sa zúčastňujú rokovaní mestského parlamentu. Ak by ich mená neboli na hlasovacej tabuli, ani by sme nevedeli, ako sa volajú a ich hlas sme mohli naposledy počuť pri skladaní poslaneckého sľubu.

Voľby však vždy prinášajú nádej. Aj tie ostatné 29. októbra. Pohľad do zastupiteľstva však príliš veľa optimizmu neprináša. Matematika je neúprosná a hovorí, že primátor bude mať opäť problém. Výsledky naznačujú, že poslanci sa mu budú viac pozerať na prsty, ako tomu bolo doteraz. Čo je na jednej strane dobré. Na druhej strane vznikajú oprávnené obavy.

Mesto si už nové úvery brať nemôže. Nemalo by ich z čoho splácať. S európskymi peniazmi narába tak, že ich jednoducho nedokáže využiť a aj tie, ktoré by veľmi pomohli chodu mesta, stráca.

Ako sa znevažuje úrad v Košiciach

Samotní poslanci odrážajú to, akí sme voliči. Neúspešný protikandidát na najvyšší post v meste, ale aj na post starostu v mestskej časti, nedokázal podať pri slávnostnej príležitosti ruku primátorovi. To nie je o tom, čo si o ňom myslí. To je pohŕdanie úradom a výsledkami volieb. Nech mi je odpustené, nesvedčí to však o dostatočne dobrej výchove, ani o slušnosti. Ako budú títo dvaja v budúcnosti spolupracovať je už teraz každému jasné.

Poslanec, ktorý nie prvýkrát predviedol, že nedokáže zvládať vlastnú záľubu v požívaní alkoholických nápojov sa síce ospravedlnil, ale ako sa zdá, pre ostatných poslancov je jeho pôsobenie v MZ toxické a ostáva tam opustený, bez reálnej podpory. Načo tam je, keď pre svoje názory nenájde žiadnu odozvu, je otázne. V normálnom svete by sa taký verejný činiteľ, ktorý má byť aj mimo práce vzorom a je logicky pod drobnohľadom verejnosti a médií, vzdal všetkých funkcií.

U nás je však alkohol všeobecne tolerovaný a nechutné výstupy nie sú ničím neznámym ani vo veľkej politike. Ale aj tu zjavne absentuje bazálna slušnosť a sebareflexia.

Napokon, už prvé slávnostné zasadnutie MZ dokázalo, že nie je snaha o nejakú zásadnú zmenu v myslení a primátor zaradil na rokovanie aj bod, ktorý mal zabezpečiť personálne rošády v mestských podnikoch. Bez komunikácie s poslancami. A tí, samozrejme, materiály dostali deň pred rokovaním. 

Občania majú právo na to, aby ich ich zástupcovia reprezentovali čo najtransparentnejšie a čo najlepšie. Majú právo včas vedieť, čo sa bude diať s ich peniazmi a majú právo na verejnú kontrolu. Je tu však reálná obava z toho, či už nerezignovali. To by bola veľká škoda a veľká chyba.

(RCh)