Pitná voda ako samozrejmosť a ideálne ZADARMO!

Vodné a stočné jednoducho neodráža skutočný stav toho, koľko by celý tento kolos reálne mal stáť. Ak má byť v budúcnosti vodárenská infraštruktúra aspoň na takej úrovni, ako doteraz, platby musia ísť hore. Nečíta sa to dobre, ale realita nepustí.

Veľké zdražovanie vody môže začať už v horizonte niekoľkých rokov. Čo je horšie, už teraz sú ceny medzi regiónmi odlišné. V Turci stojí kubík (meter kubický) 1,20 EUR. Na západnom Slovensku je na tom najhoršie Trenčín, kde za kubík zaplatia odberatelia 1,77 EUR. Len pre zaujímavosť, v Bratislave ide o sumu 1,55 EUR za kubík. A ako sa už dá tušiť, východ je na tom najhoršie… tu stojí kubík vody 2,18 EUR.

Paradoxne je však cena vody aj napriek tomu stále nízka a nestačí. Preto vodárne, ale aj štát varujú, že kvôli tomu sa neoplatí rekonštruovať potrubia ani technológie. Podľa Asociácie vodárenských spoločností sa totiž nevytvárajú dostatočné finančné rezervy, ktoré by slúžili na opravy a rekonštrukcie vodovodov a kanalizácií.

Na rovnaký problém pred časom upozornil aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubormír Andrassy. Modernizačný dlh sa podľa neho dostal nad úroveň desiatich miliárd EUR. To je brutálna suma, ktorá môže mať ešte brutálnejšie dôsledky. Spomínaný dlh sa totiž presunul na vodárenské spoločnosti.

Životnosť vodárenskej technológie je päť až desať rokov, no vodárne ich musia prevádzkovať neraz aj celé desiatky rokov a práve vďaka tomu sa politikom darí držať ceny vody aspoň na súčasnej úrovni. Lenže to sa môže vrátiť ako bumerang, keďže vodárne tým pádom nevedia tvoriť rezervy. Navyše sa kvôli neudržateľnosti nemôžu uchádzať ani o eurofondy. 

Napokon, neutešenú situáciu priznal aj minister životného prostredia Tomáš Taraba. „Predávame vodu za cenu, ktorá dnes už nepokrýva ani náklady.“ zhodnotil minister súčasnú situáciu. Čo je horšie, Slovensko už kvôli tomu čelí aj konaniu zo strany Európskej komisie za to, že vodárenská sieť je naďalej v pôvodnom stave a vôbec sa neobnovuje.

Minister pripustil, že konanie prebehne rýchlo, keďže Slovensko nesplnilo to, k čomu sa zaviazalo. Taraba však namiesto reálneho riešenia predkladá do parlamentu novelu Zákona o verejných vodovodoch, ktorá ale reálne nič nerieši. Iba ak populisticky vyššie preferencie od voličov.

Šéf NKÚ vyzval kompetentných k tomu, aby došlo k zreálneniu cien za vodu. Preto podľa neho treba vstúpiť aj do procesu regulácie. Asociácia vodárenských spoločností s tým súhlasí a riešením by podľa nej bolo dať k cene za vodné a stočné aj položku určenú na opravy a rekonštrukcie potrubí a technológií.

A ešte späť k východnému Slovensku. Máme tu jeden dosť veľký problém, doslova časovanú bombu. Ide o 90 kilometrov dlhé potrubie z vodárenskej nádrže Starina. Vodou napája Košice a zo Stariny  odoberajú vodu aj niektoré okresné mestá. V niektorých častiach je už spomínané potrubie po životnosti. Zrejme ide ešte o to pôvodné z čias výstavby Stariny, ktorá bola oficiálne sprevádzkovaná v roku 1989. 

To len svedčí o vážnosti situácie. Ak by nebodaj viazlo zásobovanie vodou zo Stariny, ľahko by sme sa mohli vrátiť do polovice 80. rokov minulého storočia, keď kvôli nedostatku pitnej vody dokonca došlo v Košiciach k jej regulácii. A pritom nás môže zachrániť pár desiatok centov, či symbolické euro navyše. Bežný človek to prakticky nepocíti a ako protihodnotu dostane najväčšiu vymoženosť, ktorú zatiaľ má – vodu, ktorú si môže kedykoľvek pustiť z kohútika.

(komentár, SA)