Spolupráca mesta a VVS sa začína normalizovať
Zdá sa, že po rokoch nedorozumení a nepochopenia sa navzájom, sa začína vo vzťahoch Mesta Košice a Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. (VVS) blýskať na lepšie časy. Toto by mohlo priniesť benefity nielen obom zúčastneným stranám, ale najmä obyvateľom mesta. Košice majú záujem rokovať o dlhopisovom programe VVS. Nevylučujú, že sa doň zapoja.
Podobne má mesto záujem aj o ďalšie programy, ktoré inicioval Klub akcionárov VVS. Vyplýva to z Memoranda o vzájomnom porozumení a spolupráci, ktoré podpísali zástupcovia VVS a mesta Košice.
Rokovania s mestom Košice za VVS viedol Daniel J. Kratky, člen predstavenstva VVS a člen správnej rady Klubu akcionárov VVS, ktorého meno na začiatku jeho angažovanosti vo vodárňach spájali práve s údajnou snahou o získanie rozhodujúceho vplyvu na chod vodární. Pravdepodobne tomu tak bolo preto, že patrí k najväčším investorom v agrobiznise na Slovensku. Nuž, ak výsledky jeho angažovania budú prispievať k normalizácii vzťahov a upokojeniu emócií medzi VVS a mestom, zrejme nikto nebude protestovať.
Mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo poslanca Ladislava Lörinca ako zástupcu Košíc do predstavenstva VVS. Následne ho dozorná rada vodární do predstavenstva aj zvolila. Tento krok vodárne privítali s tým, že konečne môže nastať doba, kedy sa nezhody môžu zmeniť na prospešnú spoluprácu.
Aj vstup Kratkeho do orgánov spoločnosti akcionári privítali. Očakávali od neho upokojenie situácie a silný manažérsky vklad. Podľa neho, ak by došlo v maximálnej miere k využitiu všetkých benefitov, ktoré VVS prináša Košiciam, prínos pre mesto by mohol dosiahnuť hneď v prvý rok až 1,3 milióna eur, a to každoročne.
Zostáva veriť, že mesto sa k tejto výzve postaví zodpovedne. Veď pri masívnych výpadkoch v rozpočte by toto mohla byť prvá lastovička z mnohých, ktorá by znamenala pre Košičanov pozitívny prínos a mierne zahojenie boľavého rozpočtu.
Kratky doplnil, že na základe rokovaní verí, že pripravované kroky si získavajú dôveru a aj podporu okrem vedenia mesta i poslancov mestského zastupiteľstva.
Košice majú tiež záujem rokovať o téme výkupu vlastných akcií spoločnosťou VVS, zavedení tzv. zamestnaneckých akcií a tiež o zámere VVS rozšíriť oblasti podnikania aj do segmentov, ktoré nie sú regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Na druhej strane, vodárne prejavili ochotu poskytnúť Košiciam bonifikáciu z poplatku za odvod dažďovej vody a ďalších služieb.
Bonifikácia vo výške 15% by sa mala týkať nielen mesta Košice, ale aj niektorých podnikov a organizácií s účasťou mesta, vrátane škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Vodárne sa tiež budú zaoberať možnosťou zapojenia sa do Akčného plánu rozvoja mesta Košice 2022-2024 v oblasti biodiverzita, modrá a zelená infraštruktúra.
„Naše spoločné ciele sa stretávajú aj v oblasti uhlíkovej neutrality a stratégie v oblasti ekologizácie a efektívnejšieho využívania zelených zdrojov energií. Preto mesto Košice v rámci projektu Zelené mesto a našej dlhodobej stratégie a iniciatívy v oblasti ekológie a udržateľnosti, privíta také zelené projekty, ktoré našim obyvateľom vytvoria lepší a zdravší priestor pre život,“ uviedol riaditeľ magistrátu Marcel Čop.
Mesto dokáže podľa riaditeľa magistrátu ušetriť zhruba 600-tisíc eur v roku 2022 a pri plánovanom zvýšení cien v roku 2023 zo strany VVS približne 400-tisíc eur. “Bonifikácia poplatkov pre mesto Košice ako najväčšieho akcionára vodárenskej spoločnosti je dobrým signálom nastavenia vzájomne kvalitných vzťahov do budúcnosti a otvára nám a našim partnerom ďalšie možnosti spolupráce,“ povedal Čop.
Mesto Košice je v súčasnosti najväčším minoritným akcionárom VVS s podielom 20,44 % na základnom imaní. Vzhľadom k finančnej náročnosti dlhopisového programu sa v prvom kole počíta s vydaním emisie dlhopisov pre akcionárov majúcich podiel na základnom imaní VVS v rozsahu max 30%.
Skutočne sa zdá, že mesto a vodári sa konečne dokážu spojiť a namiesto personálnych bitiek predvedú spoluprácu, ktorú dokážeme oceniť všetci.
RCh
Odporúčané články
Blížiace sa druhé kolo volieb prezidenta Slovenskej republiky vzbudzuje vo verejnosti viaceré otázky. Je pochopiteľné, že sú občania v napätí, keďže od výsledku volieb závisí viacero budúcich skutočností. Akú politiku bude budúci prezident presadzovať a ako bude vyzerať spolupráca s vládou? Je možné, že napätie z výsledku medzi občanmi síce vymizne, ale vytvorí sa nové napätie vo vzťahu medzi vládou a prezidentom?
Najväčšou celospoločenskou témou týchto dní je otázka voľby prezidenta Slovenskej republiky. Voliči budú sledovať kampaň dvoch finalistov prezidentského súboja až do 3. apríla 2024, kedy sa minútu pred polnocou začne volebné moratórium.
Po druhom kole je jasné, že nasledujúcich päť rokov bude prezidentom Slovenskej republiky doterajší predseda strany Hlas – sociálna demokracia. Stane sa tak v poradí šiestou osobou, ktorá bude od vzniku samostatnej Slovenskej republiky tento mandát vykonávať. Cesta k víťazstvu bola značne kľukatá, keďže väčšina predpovedí pasovala do pozície tesného víťaza druhého kola prezidentských volieb Pellegriniho protikandidáta Ivana Korčoka. Čomu tak môžeme pripísať značný rozdiel v konečnom výsledku spoločne s výrazným úspechom víťaza vo východnej časti Slovenska?