Štát roky tuneluje vodárne a teraz chce samosprávy okradnúť definitívne (komentár)

Akcionári stratia jedno zo základných práv akcionára – podieľať sa na zisku. A to len preto, že štát si chce na úkor majiteľov vodární realizovať sociálnu politiku. 

Štát roky skryte okráda akcionárov vodární tým, že umelo drží ceny vody pod ,,výrobnými“ nákladmi, aby bola cena vody čo najnižšia. Ale to je politický záujem štátu, nie záujem vodární. Tie sú normálny podnikateľský subjekt, ktorý štátu nepatrí. Aj keď vykonávajú činnosť vo verejnom záuje. Štát ich teda roky nespravodlivo oberá o zisk.

Aj princípy regulácie jasne hovoria, že cena by mala byť tvorená oprávnenými nákladmi a primeraným ziskom.

Vodárne sú riadne súkromné spoločnosti a samosprávy, ako akcionári, majú plné právo samy o nich rozhodovať. Spravodlivé nastavenie preto má byť také, že ceny vody majú pokrývať náklady + vytvárať priestor na primeraný zisk.

A má byť na akcionároch, ako s ním naložia. Štát dal akcie samosprávam práve preto, aby o tom rozhodovali samé – samo správy. Iste, dá sa očakávať, že by mali mať záujem, aby ceny boli čo najnižšie, ale v porovnaní s energetikou sú ceny vody naozaj veľmi nízke.

Energetické spoločnosti, vlastnené súkromnými investormi tak zarábajú milióny a vodárne nemajú ani na budovanie základnej infraštruktúry, nieto ešte aby z nich obce a mestá, ako akcionári niečo mali.

Ak si štát chce riešiť sociálnu politiku, v poriadku, ale tú nemôže riešiť tak, že bude okrádať akcionárov súkromných spoločností, v tomto prípade vodární o oprávnený zisk. A áno, vodárne sú súkromné spoločnosti vlastnené obcami a mestami. Nie štátom!!!

Štát má na riešenie sociálnej situácie občanov dostatok iných možností a nástrojov. Napríklad cez sociálne dávky určené adresne pre najzraniteľnejšie skupiny. 

To, čo štát predvádza vo vodárenstve, že z vrecák akcionárov vyťahuje zisky, aby riešil svoju sociálnu politiku je ešte stále socializmus. A keď sa rozhodne, že všetky príjmy z vody musia ísť do vodárenskej infraštruktúry, urobí z akcií vodární bezcenné papiere. 

Akcie, ktoré nikdy nebudú generovať výnos a ktoré navyše nemáte komu predať, investori nazývajú jednoducho smetie. 

Štát teda 20 rokov tuneluje vodárne tým, že okráda samosprávy o výnosy z vodární a teraz ich chce okradnúť definitívne aj o hodnotu ich akcií. 

SILÁCKE REČI

Minister Taraba má plné ústa siláckych rečí, ako to samosprávy a vodárne robia zle a ako to štát bude vedieť robiť lepšie. 

Nuž, to, aký je štát úžasný hospodár najlepšie vidno na tom, ako splnil svoj sľub daný Európskej únii zrealizovať chýbajúcu kanalizáciu a zaviesť vodovody do všetkých väčších sídel.  Sám minister priznáva, že štát tento sľub nesplnil a čelí za to hrozbe sankcií zo strany EÚ. Ako trefne povedal, keď to nie je, tak to nie je a nemôžme sa tváriť, že to je.

Cynizmus ministra životného prostredia, ktorý priznáva, že ceny vodného stočného nepokrývajú ani náklady na úpravu a dopravu vody užívateľom a ktorý priznáva, že Štát si za 20 rokov nesplnil svoje záväzky, ale jedným dychom útočí na samosprávy a vodárenské spoločnosti, že nič nerobia, tak dosiahol bodu, pri ktorom súdnemu človeku ostáva rozum stáť a pýta sa, čo s tým chlapom preboha je. 

STOP FINANCOVANIU INFRAŠTRUKTÚRY

Ďalšou perlou ministra sú slová o akejsi chobotnici, ktorá údajne chce odlievať nejaké peniaze z vodární. Priamo, či nepriamo tak útočí na vyplácanie výnosov z dlhopisov obciam a mestám a chce do zákona zaviesť predkupné právo pre štát na akékoľvek cenné papiere, ktoré budú vodárne vydávať, s tým, že bude mať rok na rozmyslenie. 

V preklade to znamená, že ak vodárne budú chcieť vydať dlhopisy na získanie financovania novej vodárenskej infraštruktúry, najprv ich budú musieť ponúknuť štátu a rok čakať, či ich štát kúpi, alebo nie. 

Dlhopisy (tzv. zelené, modré) sú pri tom vo svete bežným spôsobom, ako získať peniaze na veľké, investície do vodnej infraštruktúry a environmentálnych projektov. 

Ak teda minister životného prostredia Tomáš Taraba označuje tých, čo chcú využívať dlhopisy na financovanie vodárenských projektov za chobotnicu, ktorá chce odlievať peniaze z vodární, minister financií Ladislav Kamenický, musí byť potom hotová krakatica.  On totiž predal občanom, teda súkromným investorom štátne dlhopisy za 500 miliónov eur. Zo štátneho rozpočtu tak ministerstvo financií bude každý rok vyplácať do súkromných vreciek, slovami ministra životného prostredia teda odlievať do súkromných vreciek 15 miliónov EUR.

V  porovnaní s týmto výkonom sú teda vodárne len úbohými príštipkármi. 

Celý návrh novely zákona o verejných vodovodoch, vrátane diskusie o ňom, tak v skutočnosti nijak skutočné problémy vodární nerieši a je len víťazstvom populizmu nad odbornosťou a zdravým rozumom.  

Keďže ho inicioval bývalý nádejný ľavičiarsky káder Ľubomír Andrassy a predkladá minister, ktorý do politiky vstúpil na kandidátke fašistickej strany, výsledok už nie je až tak prekvapivý.

História nás už bolestivo poučila, že spojenie komunistov a fašistov ľuďom nikdy nič dobré neprinieslo.

Galéria

+ 3