Amnestie ako symbol 90. rokov

V týchto dňoch bude mať v kinách premiéru film Amnestie. V rovnakom čase, pri príležitosti uvedenia filmovej drámy do kín, vychádza aj rovnomenná kniha s podtitulom Sloboda, ako hrubá čiara za minulosťou. Na tému Havlovej amnestie v kníhkupectve Artforum vo štvrtok diskutovali Beata Beregrad Grünmannová a Maroš Hečko.

Udelenie amnestií pre viac ako 21-tisíc väzňov bolo prvým zásadným rozhodnutím prezidenta Václava Havla z 1. januára 1990. Symbolizovali veľký revolučný predel, ktorý bol zároveň krokom k rozchodu s praktikami komunistického súdnictva.

Mýty o „Havlovej amnestii“ sa šíria dodnes aj pre absenciu výskumných, publicistických či literárnych prác na danú tému. Publikácia Amnestie má za cieľ aspoň z malej časti túto medzeru vyplniť. Vo štvrtok diskutovali na túto tému spoluautorka scenára filmu Beata Beregrad Grünmannová a producent Maroš Hečko, ktorí sa snažili priblížiť tému Havlových amnestií.

Osudy približujú obdobie

Predlohou k scenáru bola kniha Amnestia, ktorá rozpútala peklo od Radovana Dunaja. Kniha sa venuje vzbure väzňov v Leopoldove.

„Samotný opis väzenskej vzbury by ako námet však nestačil, preto sme sa ho snažili rozšíriť o archetypálne postavy, ktoré v tomto období žili,“ predstavila námet prítomným poslucháčom spoluautorka scenára filmu Beata Beregrad Grünmannová. Vo filme tak reflektovali osudy umelcov, disidentov, bežných civilov, ale aj samotných väzňov, ktoré majú divákovi dopomôcť pochopiť širší kontext danej doby.

Kniha dopĺňa film

Film zároveň symbolicky vychádza k 30. výročiu Nežnej revolúcie, ktorú jeho producent Maroš Hečko považuje za najväčší sviatok novodobých dejín Slovenska.

„Film môže mladému človeku dopomôcť aj k pochopeniu súčasnosti, pretože 90. roky u nás definoval najmä komunizmus, ktorého pozostatky tu máme dodnes,“ uviedol Hečko.

Kniha, na ktorej pracoval kolektív autorov, môže byť vhodným doplnkovým materiálom k filmu. Nachádzajú sa v nej faktografické údaje, fotokópie dokumentov, odborné štúdie, ale aj rozhovor s vtedajším prokurátorom Romanom Kvasnicom. 

Foto: Veronika Janušková