Čo číta, čo počúva, čo pozerá Romana Šerfelová

Dlhé roky pomáha nemým tváram, ktoré vedia prejaviť lásku viac ako hocikto iný. Riaditeľka Únie vzájomnej pomoci ľudí a psov Romana Šerfelová v knihách hľadá silu a povzbudenie. Filmy a seriály nesleduje, radšej si vypočuje skladby od Simy Martausovej.

Kniha na celý život

V minulosti rada čítala cestopisy a knihy o starovekom Egypte. Nepohrdla ani ruskými klasikmi. Vraví však, že žáner sa jej za posledné roky výrazne zmenil. „Uplynulých päť rokov ma zaujala duchovná literatúra, životopisy svätých a Biblia.“

Najobľúbenejšiu knihu síce nemá, ale v každej nachádza to, čo potrebuje. Silu, povzbudenie a zmysel života. „Ak by som mala druhým odporučiť nejakú publikáciu, tak by to boli práve životopisy svätých. Možno by to pomohlo niektorým ľuďom prehodnotiť svoj rebríček hodnôt.“

Rozčítané má v súčasnosti dve knihy, a to fantazijný a súčasne humorný príbeh o hľadaní stálosti v nestálej dobe  s názvom Buď, kde si od Štepána Smolena, a Bibliu.

„Pre mňa sa stala knihou na celý život, pretože tu nachádzam všetko, čo pre život potrebujem.“

Spomína, že medzi prvými knižkami, ktoré ju zaujali, bolo leporelo. „Neviem však, či sa to medzi knihy radí,“ dodáva s úsmevom. V neskoršom veku siahala po publikáciách z edície Stopy.

„Najradšej som mala winnetuovky. Povinné čítanie v škole mi robilo problém, nechcela som čítať to, čo práve musím, skôr som si rada chodila vyberať knihy do knižnice. Pre menších čitateľov by som dnes  odporúčala knižky, ktoré by decká viedli k ľudskosti, úcte k sebe, k iným ľuďom, k prírode, ku zvieratám, k zodpovednosti…“

Keď mala Romana Šerfelová 18 rokov, náhodou sa jej do rúk  dostala kniha o sv. Františkovi z Assisi. „Hlboko ma zasiahla, túžila som žiť ako on. Potom som ďalších 27 rokov knihy tohto typu nečítala, ale sv. František mi ostal v srdci. Teraz chcem byť v prvom rade sama sebou, netúžim po živote žiadneho hrdinu.“

Pokračovanie článku je na ďalšej strane.

Hrala na violončelo

Hudobný vkus sa jej za nezmenil. Začala sa skôr zamýšľať nad textami piesní. Počas základnej školy  navštevovala hudobnú. Učila sa totiž hrať na violončelo.

„Mala som dobré výsledky a perspektívu, no ako prichádzala puberta, začala som to flákať a prestala som tam chodiť. V dospelosti som to dlho ľutovala, chcela som si kúpiť domov hudobný  nástroj a znovu sa učiť, ale nedošlo k tomu. Ale asi to tak malo byť, inak by som sa do útulku zrejme nedostala.“

Jej najobľúbenejšou speváčkou je Sima Martausová. „Mám rada všetky jej skladby.“

Filmy a seriály ju nebavia

Najväčší filmový zážitok mala zo snímky  Umučenie Krista, ktorý režíroval Mel Gibson.

„Všeobecne však na filmy nemám čas. Takisto som televíziu prestala sledovať pred desiatimi rokmi a veľa snímok som odvtedy nevidela. Oscara by som však dala filmu, ktorý u mňa zanechal najväčší dojem, a ten som už spomínala – Umučenie Krista.“

Nechytili ju ani seriály. „Po večeroch zvyknem zavolať niekomu z rodiny, priateľom a niečo si prečítať, na iné mi už neostane čas.“