Collosseum dunelo oslavou najtvrdšieho metalu

Košické Collosseum dunelo oslavou najtvrdšieho metalu! Minulý týždeň totiž Forensick Music a Grindex Promotion nachystali prvotriednu prehliadku muziky, ktorá nakoniec do klubu prilákala zo tri stovky fanúšikov.

Takže, (dnes je to takmer rarita) usmievať sa mohli fans, kapely i organizátori.

Koniec koncov, také pojmy ako marylandskí brutal deathmetaloví titani Dying Fetus tu, na východe, ešte ani neboli. A spoločnosť im robili tri ďalšie spolky, ktorým sa oplatilo prinajmenšom búrlivo zatlieskať.

HOSTIA Z KALIFORNIE

Najskôr to v nezvyčajne príjemne zaplnenom podniku rozbalili kalifornskí Fallujah.

Sedem rokov existujúca skupina (a to napríklad gitarista v ten večer na pódiu slávil 22. narodeniny!) mnohých ohromila vyslovene „umeleckým“ a mnohovrstvovým technickým moderným death metalom.

Popri surových pasážach, podporovaných niekedy až troma brutálnymi hlasmi, sa našlo mnoho priestoru aj pre melodické party a kompozične náročné náladové plochy, v ktorých sa dali nájsť odkazy na mená ako napríklad Cynic alebo Opeth.

Rozhodne by sa naživo dali počúvať dlhšie než tých 25 minút, ktoré dostali.

KOTOL OŽIL

Jedinými zástupcami európskej scény boli v stredu večer britskí Malevolence.

Toto kvinteto malo v ten večer k death metalu asi najďalej, keďže základom jeho hudby bol ťažkotonážny metalovo podfarbený hard core s mnohými drviacimi sekanými pasážami a energickými revanými vokálmi.

Na svoje si mohli prísť hlavne priaznivci takých klasík ako Pantera alebo Hatebreed. Akurát že to celé bolo ešte drsnejšie a agresívnejšie, a to je už čo povedať. A zároveň bola táto poklona „klasikom“ zahraná s moderným tlakom a zvukom, takže kotol poriadne ožil.

METAL Z NEW ORLEANS

Naopak najväčšími metalistami, tak výzorom, ako aj prejavom a hudbou, boli Goatwhorez New Orleansu.

Čierne handry, dlhé hrivy, okované predlaktia. Tu sa nedajú robiť kompromisy, hudbu, ktorú štyria Amíci hrajú, by som proste nejakým chalaniskám v kraťasoch a šiltovkách neuveril. Pravoverný divoký mix black, death a thrash metalu, ukotvený v starej škole z prelomu 80. a 90. rokov. Démonická, divoká, útočne, až vulgárne besniaca tvrdá hudba, poriadny chytľavý nárez, tak sa to má robiť!

V nejednej „čiernej“ pasáži sa títo dnes už tiež veteráni (vznik 1997) priblížili napríklad tvorbe austrálskych Deströyer 666. Kto má rád metal presne v tejto forme, mal b Collosseu v ten večer byť!

NEKOMPROMISNÝ STROJ

A na záver už pódium suverénne prevzali John Gallagher (vokály, gitary), Sean Williams (basgitara, vokály) a Trey Williams (bicie).

Vystúpenie Dying Fetus by sa jedným slovom dalo popísať ako – neľútostné. Nekompromisný valivý smrtiaci stroj s dokonale presnými náklepmi bicích, pripomínajúcimi bojové vrtuľníky nad vietnamskou džungľou.

Vďaka technicky presnej hre gitary i basgitary hluché miesta nevznikajú dokonca ani pri sólach. Treba povedať, že John je obzvlášť skvelý gitarista, ktorý brutálnu a zároveň technicky sofistikovanú hudbu kapely utiahne aj sám (preto Dying Fetus zrejme v inej ako trojčlennej zostave vídať ani nebudeme). A do toho všetkého bez väčšej námahy tvoril medzi bránicou a hlasivkami svoj „trademarkový“ hlboký rukot, ktorému kontroval Sean o čosi vyšším, zúrivejším revom.

Táto učebnica, priam biblia kovového extrému, na počesť ktorej takmer nepretržite plachtili vzduchom skokani, sa vďaka prídavkom z pódia porúčala až kedysi po pol jedenástej. A my sme si mohli odškrtnúť ďalšiu akciu roka. Dopadla vynikajúco.

:MARTIN LUKÁČ