Denník Anny Frankovej je výzvou pre všetkých

Myšlienku spracovať do podoby pohybového a tanečného divadla Denník Anny Frankovej nosil režisér a choreograf Ondrej Šoth v hlave jedno desaťročie. Pred premiérou experimentálneho autorského projektu, ktorá bude 21. marca o 19. hodine na Malej scéne Štátneho divadla Košice, sme ho požiadali o rozhovor.

Kedy sa zrodila myšlienka spracovať do podoby pohybového divadla najznámejší denník na svete?
Bolo to asi pred desiatimi rokmi, keď som sa chcel venovať tejto téme. Dnes vidíme veľkú časť mladej generácie, ktorá nevie o histórii a kontinuite tohto obdobia, ale často sa vyjadruje, dáva rôznorodé vyhlásenia, ktoré sa nezakladajú na pravdivých faktoch. Niektoré názory mladých ľudí nie sú podložené poznaním, sú veľmi nebezpečné a ich dôsledok môže byť tragický. Najmä tie, ktoré sa týkajú rasizmu, šovinizmu, nenávisti, závisti, obdivu fašizmu a komunizmu, ktoré sú tragické pre našu budúcnosť.

Hlavnú postavu Anny Frankovej hrá hosťujúca Táňa Pauhofová, čerstvá nositeľka ocenenia OTO v kategórii herec roka. Čo to pre vás znamená?
To predstavenie je ušité na Táňu Pauhofovú, ktorá inšpiruje nielen mňa, ale aj tanečníkov. Som veľmi rád, že napriek svojej profesionálnej vyťaženosti pozvanie prijala, a že s nami pracovala. A naozaj, predstavenie je o nej. Ona je ten dirigent, ktorý udáva tempo, u nej začínajú situácie, vzťahy. V mojej práci som sa stretol s mnohými veľkými hereckými osobnosťami. Táňa Pauhofová je pre mňa výnimočná osoba. Má špičkový a dokonalý herecký i pohybový prejav. Je to neuveriteľne skromný, pokorný človek. Priniesla do baletu úplne iný rozmer práce, profesionality, úcty, vnímania priestoru, kontaktu. 

Ako vnímate Annu Frankovú a jej denník? 
Anna Franková bola výnimočná tým, že vo svojich názoroch, princípoch či v hľadaní samej seba, predstihla mnoho starších ľudí. Určite by bolo nepatričné ju stvárňovať ako dieťa, ako je to vo filmoch. My máme tú výhodu, že Táňa Pauhofová má detskú čistú dušu, ktorá nie je deformovaná ani zničená. A má podobne čistý, úprimný a čestný pohľad na svet ako Anna Franková. Celý denník vnímam ako výzvu pre všetkých. Lebo najhoršie je, keď ľudí označujeme ceduľkami a keď sa necháme ako ľudia manipulovať. 

Denník Anny Frankovej svojou témou tak trochu nadväzuje na predstavenie Charlie Chaplin, ktorý tiež bojoval s režimom…
Charlie Chaplin je o poslaní, o láske, deťoch, emigrácii, tajných službách, rasizme, závisti, ktorá vyústila do jeho vyhostenia. Bez týchto vplyvov a pocitov by nemalo zmysel realizovať ani Denník Anny Frankovej. Určite vieme prežiť a vydržať mnoho vecí, ale musíme si z nich vziať ponaučenie. Demokracia je veľmi krehké slovo, rovnako ako aj sloboda. Ale sú hlavne o zodpovednosti za druhého človeka. Lebo jedného dňa sa môže stať, že ľudia nebudú môcť nielen slobodne rozprávať, ale nebudú sa môcť ani slobodne rozhodovať. Slobodu si treba vážiť a bojovať za ňu každý deň.

(DOH)
Foto: tasr