Divadlo, v ktorom tečie ozajstná krv

Ži a pamätaj je názov nezvyčajnej výstavy 80 čiernobielych fotografií a veršov z Vietnamu, ktorú môžu návštevníci  Kasární/Kulturpark zhliadnuť v budove Bravo do 10. apríla. Ich autorom je Košičan Miro Tuleja (1942), bývalý frontový reportér armádneho denníka Obrana lidu.

Jeho dokumentárne fotografie a emocionálne verše (v slovenčine i angličtine) približujú nielen útrapy z vietnamsko-americkej vojny spred 40 rokov, ale aj obrovskú radosť Vietnamcov z prvých dní mieru.

Dotyky s vojnou

„Vo Vietname som pochopil, že vojna je jedno strašné divadlo, z ktorého po predstavení nemožno odísť. Na jeho doskách sa totiž hrá nepretržite. Tečie v ňom ozajstná krv, strieľa sa ozajstnými nábojmi, ľudia trpia a umierajú od ozajstného bôľu…,” prihovára sa autor na vstupnom paneli návštevníkom. „Keď som v januári roku 1970 ako frontový spravodajca po prvý raz letel do Hanoja, mal som 27 rokov,“ spomína Miro Tuleja na svoje začiatky. „Bolo to v čase, keď sme v priamom prenose obdivovali bravúrne pristátia amerických astronautov na Mesiaci. Žiaľ, vo Vietname som na vlastné oči videl, ako ich kolegovia, piloti amerických bombardérov, menia mestá a ryžové polia na mesačnú krajinu…“

Príbehy ľudí

Výstava Ži a pamätaj je výberom z  bohatého Tulejovho archívu. Osud vojnou skúšaného Vietnamu približuje cez tváre a príbehy ľudí, ktoré umocňuje svojimi emocionálnymi veršami. Keď po podpise Parížskych dohôd o skončení vojny a obnovení mieru vo Vietname (1973) po tretí raz letel do Vietnamu, mnohí sa ho pýtali, načo sa tam vracia, keď je už po vojne. Tuleja túto šancu „byť pri tom“ majstrovsky využil. Jeho snímky a verše svedčia o tom, že mier je tým najväčším darom, aký môže venovať človek človeku. Veď sa len prizrite snímke otca so štyrmi deťmi na bicykli s názvom: Náš oco sa z vojny vrátil! Veta, ktorá tým štyrom deťom znela po rokoch vojnových útrap a strachu o holé prežitie ako rajská hudba.

Stvorení pre lásku 

„Vo Vietname som dospel k poznaniu, že najočakávanejším a najvysnívanejším okamihom každej vojny je jej koniec,“ zdôrazňuje autor. „Platí to aj o všetkých súčasných vojnových konfliktoch – v Sýrii, Afganistane, Iraku či na východe Ukrajiny. Kým vojakov na fronte ako-tak chránia prilby, panciere alebo bunkre, civilisti, najmä ženy a deti, sú bezbranné a zraniteľné ako nahí v tŕní,“  konštatuje autor. Pri práci nikdy neostáva iba chladnokrvným pozorovateľom. Snaží sa vžiť sa do osudov tých, ktorých fotografuje, dokáže trpieť i tešiť sa spolu s nimi. Jeho obrázky dýchajú človečinou, pomáha nimi ľuďom pochopiť samých seba. Pripomína im, že sú stvorení pre lásku, pre účinkovanie v divadle života, nie smrti. To je posolstvo Tulejovej výstavy Ži a pamätaj dnešku, o tom sú jeho fotografie a verše.

(KP)
Foto: TASR