Dokončenie príbehu

Medzinárodné divadelné štúdio Farma v jeskyni z Prahy uvedie budúci pondelok v Tabačke inscenáciu Informátori, ktorú vlani riaditeľ Košických kultúrnych centier K13 Ján Kováč zrušil.

O škandále, no nielen o ňom, sme sa rozprávali s režisérom Viliamom Dočolomanským.

Ako vnímate fakt, že sa takmer na deň rok od zrušenia predstavenia vraciate naspäť do Košíc?

Mám z toho radosť, pretože v opačnom prípade by príbeh nebol dokončený. Domnievam sa, že v aktuálnej situácii, ktorá sa na Slovensku odohráva a ktorú s veľkým znepokojením sledujem z Prahy, je veľmi dôležité otvoriť čo najširšiu verejnú diskusiu, aby sme si uvedomili, či chceme ísť na východ, alebo smerovať ku demokratickej Európe. Mám na mysli Kotlebovu cenzúru divadelných predstavení a situáciu, že sa neonacisti dostali do slovenského parlamentu. Doteraz neviem, kto, prečo a z akých dôvodov sa opakovane pokúšal v Košiciach zrušiť predstavenie. A netýkalo sa to len toho nášho, zrušených projektov bolo viac. Rozhodne by sa to nemalo opakovať z postu riaditeľa organizácie, ktorá je dotovaná zo štátnych zdrojov.

Čo bolo dôvodom zrušenia predstavenia minulý rok v Kasárňach?

S festivalom Use the City a K13 komunikoval náš manažér s ich dramaturgičkou Blankou Berkyovou. Nám prišlo z festivalu oficiálne vysvetlenie, že z dôvodov politickej povahy nie je možné odohrať predstavenie. Prišlo to až potom, keď sme už boli na plagátoch a mali sme byť hlavným ťahákom festivalu. Blanka Berkyová dala po tejto udalosti výpoveď. Pán Kováč potom oficiálne tvrdil, že to boli finančné dôvody, pani Berkyová to odmietala a rovnako tak o tom nebola reč ani v ich oficiálnom vysvetlení, ktoré nám zaslali na mail.

Aké predstavenia okrem Informátorov ešte hráte?

Najnovšia inscenácia sa volá Odtržení, ktorú hrávame v Centre súčasného umenia DOX v Prahe. Hrali sme ho aj pred dvoma mesiacmi v Helsinkách a plánujeme aj ďalšie hosťovania.

Mal na vás a vaše divadelné smerovanie vplyv váš strýko, herec Michal Dočolomanský?

Michala som si nesmierne vážil a vážim si ho. Veľmi sme si rozumeli, ale každý z nás pracoval v úplne inom druhu divadla a ja som sa ku tomu, čo robím, dostal viac od hudby, ktorú som študoval.

Aký dojem na vás zanechal Allen Ginsberg, s ktorým ste boli na spoločnej večeri?

V tom čase som bol sedemnásťročný človek, ktorý vyrastal v komunistickom bloku a poézia beatnickej generácie pre mňa bola hudba z inej planéty. Škoda, že sa s ním nemôžem stretnúť dnes, keď som starší. Mali by sme si omnoho viac čo povedať.

Ako vznikol názov Farma v jeskyni?

V roku 2001 sme odišli do Andalúzie po stopách básnika Federica Garcia Lorcu, kde sme spali na jeho rodinnej farme. Tá má názov Daimus. Keď sa ma režisér Pitinský pýtal, čo to v preklade znamená, tak som mu povedal, že je to farma v jaskyni. On na to odvetil, to je také pekné, tak by ste sa mali volať.

V predstavení Informátori hovoríte o tajnom sledovaní. Aj vás niekto tajne sledoval?

Mám takú skúsenosť, ale nerád by som o nej hovoril.

Čo pre vás znamená Európska cena za nové divadelné reality, ktorú ste získali?

Je to ohodnotenie našej práce zo strany medzinárodnej komisie a zároveň veľké povzbudenie po tých štrnástich rokoch, ktorými súbor Farma v jaskyni ide. Znamená to i možnosť stretávať sa s vynikajúcimi intelektuálnymi kapacitami, niečo nové sa dozvedieť a neustále byť v kontakte so smerovaním súčasného európskeho divadla.

Matej Šulc
Foto: Zdeněk Sokol, Viktor Kronbauer