Farma v jeskyni: Medzi divadlom a realitou

Predstavenie Informátori medzinárodného divadelného štúdia Farma v jeskyni prinieslo do Košíc silný príbeh o korporatívnej špionáži, ktorý herci stvárnili enegrickým pohybom, hrou so zvukom aj vizuálnymi efektmi.

Rýchly pohyb na pomedzí tanca a hranej scény, hra so svetlom a zvukom, ktorú dopĺňala videoprojekcia napríklad reálneho textu správy o kauze potravinovej korporácie Nestlé, ktorá sa skončila vraždami odborárskych predákov. To všetko spolu s excelentnými výkonmi hercov zabezpečilo v pondelok večer v Tabačke plnému hľadisku veľkej sály silný emocionálny zážitok.

V nadprirodzenom svete

Javisko si herci rozdelili do niekoľkých priestorov, ktoré striedali. Využívali pritom minimalizmus, scény sa často odohrávali v ležiacej polohe priamo na podlahe. Stavili na vizuálny vnem a nečakané zvraty. V okamihu, keď performerka hovorila o obvineniach, sálou sa začal šíriť nepríjemný piskľavý zvuk. Počas inscenácie sa niekedy ten istý herec objavil za pomoci videoefektov na javisku viackrát. Divák sa ocital v nadprirodzenom svete nepochopenia hranice medzi divadelným predstavením a skutočnosťou, korporáciou, ktorá nás sleduje.

Na rozhraní

„Predstavenie je skôr metaforou, ktorá má rozvibrovať a podporiť asociácie diváka,“ vysvetlil nám režisér divadla Viliam Dočolomanský. Dodal, že žáner súboru Farma v jeskyni je skôr na rozhraní divadla vizuálneho, fyzického a dokumentu. „Celú výpoveď komponujeme nie ako ilustratívny príbeh, ale skôr ako asociatívnu výpoveď. Na jej základe človek, ktorý to vníma, môže zapojiť i svoju vlastnú asociáciu a životnú skúsenosť,“ povedal Dočolomanský s tým, že zvyšok si musíme domyslieť sami.

Členov súboru Tabačka očarila

„Košičania by mali byť hrdí, že majú takýto priestor, ktorý revitalizuje industriálnu architektúru a pokúša sa o uchopenie kultúry nie iba ako estrádnej zábavy pre malomeštiakov,“ zhrnul svoje dojmy z Tabačky režisér Viliam Dočolomanský. Podľa neho sa takto kultúra stáva nástrojom na to, aby sme uvažovali nad vecami v iných súvislostiach.

Priestory bývalej tabakovej továrne oslovili aj performerku súboru Hanu Varadzinovú: „Myslím si, že je super, že sa podarilo niečo dať takto dohromady a má to podporu aj od mesta.“ Dodala, že aj keď nemali veľa času vychutnať si Košice, centrum, ktoré videla, sa jej veľmi páči. „Cítila som sa skoro ako v Paríži s tými všetkými záhradkami a ľuďmi,“ pochválila Varadzinová.

Matej Šulc
Foto: Matej Šulc