Hviezdička šansónu je z Košíc

Šansón sa v súčasnosti nie veľmi nosí. Napriek tomu – kto by opovrhol sugestívnymi pesničkami v podaní interpretov, ako sú Edith Piaf, Charles Aznavour, Gilbert Bécaud či Hana Hegerová?

Aj v našom meste máme (zatiaľ) hviezdičku šansónového Parnasu. Víťazkou prvého ročníka česko-slovenskej speváckej súťaže Šansónová ľalia sa stala žiačka 4. ročníka Konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach Nikola Šoltésová.

Odborná porota, v ktorej boli známe mená slovenského šansónu, ako Janka Hubinská, Andrea Zimányiová, Katka Feldeková, Alica Gogová a ďalší, vysoko hodnotila komplexný výkon Nikoly, u ktorej sa skĺbili muzikalita, krásny hlas, spevácka technika, výraz, výborná výslovnosť vo všetkých jazykoch, v ktorých spievala (francúzsky, slovensky, česky alebo po anglicky), so skvelým vnútorným prežitím a hereckým stvárnením. S mladou, krásnou a talentovanou speváčkou sme sa porozprávali nielen o súťaži a jej triumfe.

Čo vás viedlo k účasti na súťaži šansoniérov?
Veľmi rada spievam, no neorientujem sa len na jeden žáner. Toto bola skvelá príležitosť naučiť sa, ako má šansón naozaj vyzerať. Chcela som rozšíriť svoj obzor, získať novú skúsenosť. A zaujímavá bola aj finančná výhra…

Aká bola atmosféra prvého ročníka?
Keď si to porovnám s inými súťažami, mali sme na všetko dostatok času. Nikto nás nikam nehnal, mohla som sa dôkladne pripraviť na svoje vystúpenie. Samozrejme, medzi súťažiacimi panovalo isté napätie, ale napriek tomu boli všetci priateľskí. Problém trošku nastal v druhom kole, keď sme mali spievať aj s kapelou. Šansón sa vyznačuje tým, že okrem spevu doň interpret vkladá aj emočný prežitok, a vtedy je na hudobníkovi, aby speváka nasledoval. To sa nie vždy darilo, keďže kapela mala pripravené vlastné aranžmány na dané skladby. Zo súťaže si odnášam veľkú skúsenosť, čo sa týka vystupovania pred kamerou a pred odbornou porotou, ktorá nás hodnotila a radila nám. Taktiež som sa spriatelila s ostatnými súťažiacimi, navzájom sme sa obohatili.

Ako ste prežívali víťazstvo?
Bol to pre mňa šok zmiešaný s eufóriou. Finále bolo veľmi vyrovnané, všetky dievčatá spievali skvele a boli niečím zaujímavé. Keď mám povedať pravdu, dúfala som aspoň v nejaké tretie miesto. Ale bola som naozaj rada, že moja snaha a čas venovaný príprave neboli stratené.

Váš vzťah k šansónu?
Šansón je pre mňa pieseň, ktorá je spievaná naozaj od srdca a ktorá má výpovednú hodnotu. Je to také divadlo v troch minútach. Páči sa mi, že poskytuje priestor na vyjadrenie sa aj inými prostriedkami, než spevom. Práve to ho robí takým zaujímavým a pôsobivým. Táto súťaž mi pomohla šansón naozaj pochopiť a vychutnať si ho.

Čomu by ste sa chceli venovať vo svojom profesionálnom živote?
Samozrejme, umeniu. Preto som sa prihlásila na Konzervatórium Jozefa Adamoviča v Košiciach, kde je mojím hlavným zameraním herectvo, ale popritom aj spievam. Ideálnym žánrom by pre mňa bol muzikál, no baví ma aj činohra. Chcela by som hrať, no páči sa mi aj spievať v kapele. No a práve táto súťaž mi ukázala, že by som sa mohla zamerať aj na spievanie šansónov.

(RG)

Foto: RG