Jan Šibík: Košice sú mestom obrovských kontrastov

Donedávna bol presvedčený, že Chánov, najväčšie rómske sídlisko v Čechách, je tým najstrašnejším getom v civilizovanej Európe 21. storočia. Po sobotnej návšteve Lunika 9 zmenil názor.

“Je to sídlisko hrôzy. Vyzerá, akoby sa tadiaľ prehnala ničivá vojna,” hovorí jeden z najuznávanejších českých fotoreportérov, dvojnásobný víťaz Czech Press Photo Jan Šibík, držiteľ tretieho miesta v súťaži World Press Photo.

Prechádzame okolo hnilobou a výkalmi zapáchajúceho smetiska rovno pod obhorenými balkónmi totálne zničeného paneláku bez dverí, okien, zárubní.

“Ujo, dávajte pozor, aby vás potkan nekusol…,” upozorňuje nás sedemročný Erik.

Tesne pred nami dopadne kopa odpadkov. Vyhodil ich ktosi z piateho poschodia.

Jan Šibík nenápadne stláča spúšť fotoaparátu.

“Vypadni! Lebo ti ten foťák rozje..m!!!” – kričí podgurážený chlapík.

Na balkóne bez zábradlia na prvom poschodí postávajú šarvanci. “Ujo, foťte nás,” volá jeden z nich. A zrazu bez váhania skočí do haldy odpadkov v päťmetrovej hĺbke.

Opodiaľ si pochutnáva na ohlodaných kostiach vypasený potkan veľký ako dobre chovaná mačka. Pohŕdavo na nás fľochne a nevšímavo sa poberie svojou cestou. Vyduria ho až dva túlavé psiská.

Jan Šibík bol takmer dvadsať rokov šéfom fotoreportérov časopisu Reflex. Nafotil krvavý koniec Ceausescovho režimu v Rumunsku, masaker v Sierra Leone a v Libérii, genocídu v Rwande, vojnové konflikty v Afghánistane, Kosove, Iraku, najväčšie živelné pohromy… Napriek obrovským skúsenostiam zážitok z Lunika 9 ním očividne otriasol.

“Včera som fotil Kasárne/Kultúrpark. Je to neuveriteľne krásny, nesmierne citlivo zrekonštruovaný, jedinečný kultúrny priestor. Netušil som, že len niekoľko stoviek metrov, možno kilometer vzdušnou čiarou nájdem takúto hrôzu. Nechápem, ako to mohol niekto dopustiť. A nie som si istý, či sa problém tohto geta dá vôbec riešiť ,” rozmýšľa fotoreportér.

Jan Šibík bol minulý týždeň hosťom našej redakcie. Pre košice:dnes nafotil naše mesto svojimi očami a objektívom.

Rád by sa sem vrátil. Pretože, ako hovorí, Košice sú nesmierne fotogenické mesto:

“Videl som veľa pozitívnych momentov, ktoré ma zaujali. Žiaľ, doslova ma vykoľajila bieda na Luniku. Chcel by som verne zachytiť jeho atmosféru s kladmi i zápormi. Potreboval by som na to pár dní, aby si ľudia na mňa zvykli, aby som nebol ako UFO stredobodom pozornosti. Zábery, na ktorých sa štylizujú sú pre mňa nepoužiteľné.”

Má ale zmysel publikovať brutálne fotografie plné biedy, násilia, ľudských tragédií?

“Fotografia má odzrkadľovať realitu. Má ukázať, aký je stav civilizácie, upozorňovať na vážne problémy, s ktorými ľudia zápasia. To je jediné, čo môže fotograf urobiť. Fotografia má obrovskú výhodu v porovnaní napríklad s televíznymi reportážami. Reportáž vám utečie. Ale fotografia tu ostáva, môžte sa k nej kedykoľvek vrátiť. Verím, že citlivých ľudí nenechá ľahostajnými. A je len na nich, ako sa s tým vysporiadajú…”