Juraj Jakubisko: Film je maľovanie svetlom, svetlo sa snažím dostať aj do Vianoc

Filmový príbeh Perinbaby sa po 33 rokoch dočkal svojej knižnej podoby.

Rozprávku o nebeskej starenke, ktorá vládne vetru a snehu, Jakubkovi, mládencovi so smelosťou Nebojsu, múdrosťou deda Vševeda, o krásnej a dobrej Alžbetke či zlej macoche a jej hlúpej dcére Dore, pripravil a prerozprával režisér Juraj Jakubisko.

Ako priznal Jakubisko, aj tento rok sa bude snažiť vytvoriť v súkromí magické Vianoce. „V poslednej dobe už tak trošku s tou fantáziou zaostávam. No, zaostávam, už som lenivý! My máme doma vždy tak štyri – päť stromčekov, lebo jeden sa mi páči, ten nie, tak ešte ďalší a ďalší,“ prezradil Jakubisko.

„Teraz sa už dávam iba vyložene na veci, ktoré sú strašne farebné, pracujem so svetlom. Naučil som sa, že film je maľovanie svetlom, tak sa snažím to svetlo dostať aj do Vianoc a nielen do toho stromčeka, ale aj do toho, ako sme osvetlení,“ vysvetlil režisér, ktorý pred Vianocami v jednom z bratislavských kníhkupectiev uviedol do života knižnú novinku Perinbaba. Tá obsahuje aj 150 fotografií z rovnomenného kultového filmu.

Žijeme v inom svete 

„Myslím si, že svetlo predsa len vytvára väčší pocit sviatočnosti, možno kvôli tomu, že už sme si naňho zvykli. Kedysi nám stačilo rozsvietiť sviečku a bolo svetlo. A teraz sme už málo citliví, jedna sviečka nestačí, a keď rozsvietime, tak musí byť 50 sviečok, a keď to nestačí, musíte pridať ešte 50 žiaroviek, a keď ani to, ešte 50 bleskov. Žijeme v trošku inom svete, v inej hojnosti, v inej bizarnosti,“ vyhlásil 80-ročný filmár s tým, že mnohé podobné veci, ktoré naznačuje, zakomponoval aj do svojej novej rozprávky Perinbaba 2, pokračovania legendárneho príbehu, ktorý mal premiéru v roku 1985 a odvtedy sa pravidelne objavuje na vianočných televíznych obrazovkách.

Na otázku, či plameň sviečky predsa len neprebúdza fantáziu režiséra viac ako 150 žiaroviek, Jakubisko reagoval s úsmevom: „Toho sa nevzdávam, u mňa stále tie plamene existujú, pretože viem, že sú živé.“

(TASR, ROČ)